Jar 2021. O cyklotrase Alpe Adria z rakúskeho Salzburgu do talianskeho Grado pri mori sme už počuli, niečo čítali na internete. Bolo načase vyskúšať si ju na vlastných kolesách. Tak začalo plánovanie etáp, rezervovanie ubytovania a lístkov na vlaky. Parťákov sme nemuseli hľadať dlho, naši kamaráti – manželia Ján a Gabika – sa hlásili okamžite. Nakoniec ale Gabika pre zdravotné komplikácie nemohla ísť, namiesto nej nastúpil náhradník Peter.

Na webovej stránke Alpe Adria je 415 km dlhá trasa rozdelená na 8 etáp. Keďže nie sme úplní začiatočníci a už máme niečo odjazdené, rozdelili sme si spoločnú časť trasy na 5 etáp. Všetci 4 síce jazdíme na bio bicykloch (bez elektromotora) ale veríme si, že to zvládneme. Píšem spoločnú časť trasy, lebo my s Martinou sme sa rozhodli pokračovať z Monfalcone cez Slovinsko naspäť do Rakúska. Jano a Peter sa z Monfalcone vracajú domov autom.

Trasa Alpe Adria začína v Salzburgu. Ako sa tam dostať z bratislavskej Petržalky? Zvolili sme cestu vlakom do Viedne na hlavnú stanicu a následný presun (asi 5 km) na bicykloch na stanicu Westbahnhof, z ktorej jazdia vlaky spoločnosti Westbahn do Salzburgu, Innsbrucku a Mníchova. Pri kúpe lístka s predstihom sú ceny lístkov naozaj zaujímavé. Presun na bicykloch medzi stanicami vo Viedni je bezproblémový, sú tam značené cyklocesty. Bicykle vo vlaku do Salzburgu si nakladáme a ukladáme na vyhradené miesta sami. Samozrejme musíme mať zakúpené lístky pre bicykle a tým pádom aj rezervované miesta pre ne.

Tak sme teda v Salzburgu a čo teraz? Je to jednoduché, treba ísť dole k rieke Salzach, cyklotrasa vedie popri rieke. Vlastne popri nej ideme takmer celý deň. Hneď za Salzburgom obliekame pršiplášte, začína pršať.

Ešte netušíme, že to bude takmer každodenný rituál. Júl 2021 je v týchto končinách upršaný. Našťastie neprší celý čas, skôr sú to krátke prehánky. Prechádzame cez Hallein, Bischofshofen, Sankt Johann im Pongau. Trasa je dobre značená, tak ako je v Rakúsku dobrým zvykom.

Na záver dňa šliapeme do prudkého kopca k ubytovaniu v Sankt Veit im Pongau. Je to rodinná farma, fotky ich kráv visia na stenách spolu s fotkami rodiny.

Po výdatných raňajkách na farme vyrážame do druhého dňa. Dnes nás čaká stúpanie cez Bad Gastein. Navyše deň začína nehodou – okuliare na čítanie som v rannom zhone pri balení nechal položené na nosiči. Pri zjazde samozrejme spadli a niekto zo spolujazdcov ich prešiel, ostala z nich placka. No, sú aj horšie veci, prežijem.

Objavujú sa prvé výhľady na alpské štíty. A prvé tunely, jeden z nich je celkom dlhý a autá v ňom robia pekný hluk. Je to dosť nepríjemné, hoci cyklisti majú oddelený jazdný pruh a zrážka nehrozí. Prechádzame cez Dorfgastein, Bad Hofgastein a prichádza stúpanie do Bad Gastein. Sú to také krátke prudké výjazdy, viac úsekov má sklon okolo 13-15% nič príjemné. A k tomu pečie slnko. Dostávame zabrať. A tuším sme takmer jediní na bio bicykloch, všetci naokolo majú električky. Nakoniec sa nejako vyštveráme k miestnej atrakcii – vodopád priamo v meste. Samozrejme sa tu všetci fotia, ani my neodoláme, fotíme, oddychujeme.

Stúpanie ešte chvíľu pokračuje a už nás víta železničná stanica Böckstein. Tu končí cesta aj pre autá, ďalej musia po železnici. Vlak jazdí raz za hodinu. Kupujeme lístky, nakladáme bicykle a nastupujeme. Po nejakých 15 minútach jazdy tunelom sme v Mallnitz a vystupujeme.

Nasleduje krásny zjazd do Obervellachu. Za Lendorfom sa odkláňame z cyklotrasy Alpe Adria, ubytovanie máme kúsok mimo trasy v Seebodene.

Dnes nás čaká najdlhšia etapa celej tour, tak vyrážame skoro ráno bez raňajok. Opäť sa napájame na trasu Alpe Adria, po nejakých 5 km prichádzame do Spittal an der Drau a v miestnom parku zjeme raňajky. Využívam príležitosť a kupujem si nové okuliare na čítanie v optike pri parku. Opäť viem čítať. Pokračujeme popri rieke Dráve nenáročným úsekom až do Villachu. Cez Villach sme išli aj v roku 2023 na ceste k slovinkým jazerám Bled a Bohinj – píšem o tom tu.

Zjeme niečo vo fastfoode na námestí, pozrieme si fontánovú show na rieke a ideme ďalej. Je rok 2021 a covidová epidémia stále úraduje. Pred vstupom do Talianska máme mať vyplnený online formulár. Neuveriteľné množstvo zbytočných údajov, ktoré požadujú talianski byrokrati. Tak sedíme na brehu rieky Gail a maturujeme nad tým. Ako vraví klasik: „Když to chtěj, vyplňuj“.

Samozrejme, že to nikto od nás nikde nepýtal, na hranici po nás ani pes neštekol. Sme teda v Taliansku a mení sa označenie cyklotrasy, odteraz je označená ako FVG1. A kúsok za hranicou má Peter defekt. Tak mu mením dušu, Jano asistuje a Peter o situácií informuje online na sociálne siete…Maťka fotí.

Pokračujeme cez Tarvisio na najvyšší bod dnešnej trasy Camporosso. A začína pršať, od Ugovizza ideme v daždi. Je tu niekoľko tunelov, osvetlenie sa zapína automaticky. Do Pontebby prichádzame v daždi pred 18-tou.

Ráno v Pontebbe veští zase dážď. Už sme zvyknutí, pršiplášte pripravené. Tento úsek trasy je z veľkej časti vybudovaný na trase bývalej železnice. Kvalitný asfaltový povrch a krásne výhľady nie len na okolitú krajinu, ale aj na dopravnú infraštruktúru – obdivujeme spleť ciest, železnice, cyklocesty a množstvo tunelov a mostov.

Každú chvíľu stojíme s obdivom a fotíme. Kúsok za dedinkou Resuitta končí táto krásna časť trasy a nasleduje zhruba 10km úsek po hlavnej ceste takmer po Venzone. Historické mestečko Venzone stojí za pozretie.

Za ním už opúšťame hornaté oblasti severného Talianska a mierime po rovine k moru. Motáme sa talianskym vidiekom a hľadáme občerstvovacie depo. Malá kaviarnička v Ara Grande nám poskytne všetko potrebné.

Cez deň viackrát stretávame skupinu slovenských cyklistov tiež z Bratislavy, ktorí však bicyklujú naľahko. Batožinu im vozí autobus. Deň zakončíme pravou talianskou pizzou v Udine. Sadli sme si do prázdneho podniku, ktorý v priebehu 20 minút zaplnili najmä českí a slovenskí turisti.

Po raňajkách v hoteli prechádzame Udine a mierime stále na juh. Krajina je rovinatá, menej zaujímavá ako na severe. Za zmienku stojí Palmanova – mesto vystavené v tvare deväťcípej hviezdy na obranu proti Turkom. Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO. Opäť stretávame skupinu Slovákov z predošlého dňa. Fotka, káva, zmrzlina a ide sa ďalej.

Mestečko je plné turistov. Niektorí členovia výpravy neodolajú prvému kúpaniu v mori. Namiesto plávania ide skôr o beh v plytkej vode, ale osvieži. Tu sa oficiálne končí cyklotrasa Alpe Adria.

My ale pokračujeme smer Monfalcone, kde dnes nocujeme. Dovedie nás tam pekná cyklocesta lemovaná oleandrami a s výhľadmi na more. V Monfalcone nás už čaká Gabika, ktorá zajtra odvezie Petra a Jana domov. My s Martinou pokračujeme smer Slovinsko.

Ráno sa lúčime so spolujazdcami a vo dvojici vyrážame za ďalším dobrodružstvom. Kúsok za Monfalcone nás prekvapí hrad Devín/Duino. Pripomienka domova? Cesta ďalej vedie po pobreží do Triestu. Ideme síce po EV8, ale cyklochodník tu nie je.

Vodiči sú však ohľaduplní a nie sme na ceste jediní cyklisti. V Terste trochu blúdime a trochu zmokneme.

Pokračujeme po pobreží a prichádzame do slovinského Koperu. Dopĺňame zásoby a po peknom cyklochodníku prichádzame až do Izoly, kde spíme dve noci. Je to staré rybárske mesto, dnes plné turistov. Nájdu sa tu pekné pláže a malebné zákutia. Aj zmrzlinu majú dobrú.

Pôvodný plán preležať deň na pláži Mati nevyšiel. Ráno je zamračené a fúka silný vietor. Tak vyrážame naľahko na výlet do Strunjanu pozrieť si miestne Soliny. Cestou stojíme pri kamenistých plážach „Bele skale“, ale na kúpanie to dnes dopoludnia naozaj nie je. Pokračujeme do Strunjanu mimo cyklociest. Máme síce krásne výhľady, ale dvakrát križujeme rušnú hlavnú cestu. V Strunjane si pozeráme miestne Soliny, dáme kávičku na pláži a Juraj sa aj okúpe.

Maťa to v tom vetre vzdáva. Časť cesty naspäť ideme po cykloceste D6 s pekným tunelom a výhľadom na Izolu. Popoludní prišiel čas aj na kúpanie v Izole a večer na rozlúčkovú prechádzku.

Z Izoly štartujeme smer Koper po krásnej cyklotrase D6, ktorá sa ale kúsok za mestom mení na miestnu slabo značenú komunikáciu. Blúdime nielen my, ale aj maďarskí diaľkari, ktorých sme opakovane stretávame. Mieria k moru do Chorvátska.

Nakoniec volíme cestu po hlavnej ceste 409. Po obede v Kozine zase obliekame pršiplášte. Ideme lesnatým slovinským vidiekom. Slovinsko je po Fínsku a Švédsku tretím najzalesnenejším štátom Európy.

Blízko Postojnej je známa jaskyňa a Predjamsky hrad. Nič z toho však nenavštívime. Opäť prší, sme radi, že sa ubytujeme.

Cesta z Postojnej ide prevažne z kopca pekným slovinským vidiekom. Nie je to značená cyklocesta, ale premávka je slabá.

Približne 18 km pred Ľubľanou už je pekný značený cyklochodník. V Ľubľane absolvujeme krátku prehliadku centra aj s plavbou po rieke Ľubľanica. Celkom zaujímavé a malebné.

Z Ľubľany ideme prevažne mimo cyklociest, s krátkymi úsekmi po značených L038 a L037, stále mierne do kopca, lesnatou krajinou. Na 48.km objavujeme Baziliku v Brezje, najväčší pútnický kostol v Slovinsku.

Po ďalších 20 km sme v Jesnici. Prestávka v parku a burek z miestnej pekárne prídu vhod. Ďalej už sledujeme krásny cyklochodník D2 až po Krajnskú Goru. Sprevádza nás tyrkysovo modrá riečka Sáva Dolinka a krásne výhľady na Júlske Alpy. Je horúci deň a osvieženie v chladnej rieke kúsok pred Mojstranou (odpočívadlo Topolino) príde vhod.

Dnešný cieľ, lyžiarske stredisko Kranjská Gora, je aj v lete plný turistov, cyklistov a motorkárov.

Dnes končí naša cesta. Z Kranjskej Gory pokračujeme po krásnej cyklotrase D2 smer Taliansko. Obdivujeme rozkvitnuté lúky a štíty Júlskych Álp.

Po necelých 10 km prekračujeme hranice s Talianskom, krásna cyklotrasa pokračuje aj tu. Pri Tarvisiu sa dostávame na trasu, po ktorej sme pred pár dňami prišli od Villachu. Teraz sa vraciame tou istou cestou cez Coccau a už sme zase v Rakúsku. Za Arnoldsteinom ideme popri rieke Gail a čoskoro sme vo Villachu.

Spiatočný vlak do Viedne nám ide niečo po 17-tej, tak sa motáme v centre, zjeme kebab, oddychujeme v mestskom parku. Vlak z Villachu ide do Viedne 4 hodiny, vo Viedni chytáme vlak do Petržalky. Všetko klaplo, sme doma.

Zhrnutie

Alpe Adria je krásna, dobre značená, z podstatnej časti mimo rušné cesty vedená cyklotrasa. Jediné väčšie stúpanie je z Kötchachdorfu do Bad Gasteinu a následne do Böcksteinu. Povrch je väčšinou asfaltový, nájdu sa aj šotolinové úseky, ale je to bez problémov zjazdné aj pre cestné bicykle.