Krátka verzia (reklama):

Slová nestačia, toto treba zažiť. Výlet prírodou na bicykli je flow, zážitok, terapia, meditácia a proste šťastie.

Prešla som už aj 700km a viem, že DÁSATO zvládnuť, ale pre ženu s mnohými záujmami (a teda nedostatkom času na tréning) je Vollkit rozdiel medzi stresom a trápením a totálnym pôžitkom a pohodou.

Stres by som mala z toho, že nedajbože brzdím skupinu a z obavy zo zranení a áno, celé si to odšliapať na vlastných, by bolo pre mňa utrpenie, niektoré stúpania boli fakt hnusne dlhé a nepríjemné.

Takto s externým motorčekom som si to totálne užila a aj som si zašportovala, to nevezie, len to uľahčuje námahu.

Vollkit umožní užiť si takéto krásne výlety naozaj aj nešportovcom. Netreba kupovať hebedo, alebo drahý elektrobicykel, len si to prenajmete, nainštalujete na Váš obľúbený bike a svet je Váš, aj kopce a výhľady.

Odporúčam 10 z 10.

Dokopy 340km za 4.5dňa. Zo 7°C a dážď na 25°C a slnko.

Trasa: z Lienzu, Dobbiacco/Toblach, Cortina d´Ampezzo, (region Parco Naturale Tre Cime), Longarone, Rocca d´arsi (region Feltre), Bassano del Grappa, Asolo, Montebelluna (region Valdobbiadene), Treviso, Mestre (Benátky)

Dlhá verzia:

Tento výlet sa plánoval od Vianoc 2023 a konal v máji 2024. Hlavný organizátor logistiky Martin Král a asistent pre občerstvenie a zábavu Peťo Turan starostlivo vybrali trasy, určili dátumy, objednali ubytovania, dopravu tam aj späť, večere a ochutnávky prosecca vo vychýrenom Valdobbiadene. Do termínu odchodu sme ešte doladili finálnych účastníkov, našli náhradníka za „maróda“, odhlasovali sme si spôsob dopravy a individuálne každý účastník tréningovo odjazdil aspoň 300km. Odservisovali sme si bicykle, pozháňali návleky, náhradné duše, veľké tašky a pobalili sme sa na zimu aj teplo. Predpoveď hlásila prvé 2-3 dni zimu a dážď. Bicykle sme odviezli na štart večer vopred.

Zraz v utorok 6:45 s taškami a výbavou. 16 ľudí a 14 bicyklov sa stretlo, zvítalo a nalodilo (14 cyklistov a 2 šoféri) do 2 minivanov, na vozíku bolo 12 bikov (z toho 4 elektrobiky), 2 bicykle sa viezli rozložené v aute.

Počas cesty do Lienzu cca 5:15 h bolo nádherne slnečno, ale približovali sme sa neúprosne k dažďu. Posledných 30 minút sme šli v lejaku. Po príchode do Lienzu padol návrh, či by sme sa neodviezli ešte ďalej autami a ukrojili si tak z utorkového 50km plánu aspoň časť, lebo naozaj škaredo pršalo. Nápad sa ujal a tak sme následne o 15:00 vyštartovali a šliapali len z mesta Erlbrucke nakoniec 28 km. Dali sme si to len ako nácvik na nasledovné dni. Cestou sme vybavili aj presušenie s čajom, pivkom či drobným občerstvením (už v Taliansku), počas ktorého Alex stihol opraviť deravú dušu. Tesne pred 19:00 sme dorazili do nádherného ubytovania v Toblachu. Po rýchlej sprche a vybalení sme zavŕšili deň perfektnou spoločnou talianskou večerou so skvelým vínom vo vopred dohodnutej reštaurácii.

Spráskame luxusné raňajky, dobalíme a nalodíme sa na bicykle, pokým Martin so Zorkou vyriešia jej pokazený bike požičaním náhradného (a uložením pokazeného, dokým sa budeme autami vracať domov). Nasadzujeme pršiplášte a návleky na nohy do dažďa (veľmi užitočná vec) a vyrážame okolo nádherného jazera. Dych sa nám zastavuje z prenádherných výhľadov a šliapeme ako nič. Prechádzame cez rozprávkový lesík, okolo zachovalého obrovského bunkra z 1.sv.vojny, kde sme užasli aj vnútri, porobíme zopár fotiek a šliapeme ďalej. Okolo nás najvyššie štíty pohoria Tre Cime (3 hroty) sú síce zahalené v hmle, ale aj to čo vidíme, nás nadchýňa svojou krásou. Na vyhliadke sa potúžime slivovicou a pripijeme si na nášho priateľa, chorého cyklistu Tibora, ktorý nám fľašku domácej venoval na cestu. Pokračujeme v silnom daždi ďalej, krása okolia nám vynahradzuje nepríjemný dážď. Už len rýchlo míňame ďalšie vojenské objekty (bunkre, cintoríny, atď) bez zastavenia, stojíme ale pri halde snehu, kde sa s radosťou pofotíme a poguľujeme. Sneh je aj na časti cyklocesty, sme ozaj vysoko. V mestečku hľadáme jedlo a rozdeľujeme sa do skupín, lebo 14 sa nikam nevojdeme. Chceme sa hlavne trocha zohriať a prezliecť si durch mokré časti oblečenia. Nakombinujeme reštauráciu, vinárničku s panini a cukrárničku s kávičkami, koláčikmi a bombardinom. Po zahriatí makáme ďalej lesnou cestičkou magickým upršaným lesom a Jano s pomocou Martina a Alexa opravujú ďalší defekt. Cesta sa kľukatí cez tunely a mosty a keď míňame x-tú rovnakú budovu s vyblednutým „názvom stanice“, je nám už jasné, že ideme starou železnicou, premenenou na cyklocestu. V jednej z nich, v ktorej je vináreň, máme aj zastávku, tentoraz vínovú. Oddýchnutí sa ešte zvezieme dlhým klesaním do údolia a už sa tešíme na ubytovanie a ďalšiu spoločnú večeru, opäť vo vopred dohodnutej príjemnej reštaurácii.

V hoteli si opäť užijeme luxusné raňajky s talianskou kávou, cez noc sa nám veci preschli a čo nie, trochu sme dofénovali a uložili do sieťovaných častí tašiek na dosušenie. Dnes to vyzerá bez dažďa. Hneď ráno nás čaká rozcvičkové stúpanie, za ním stojíme a upravujeme oblečenie, po dvoch dňoch vetroviek a plášťov prichádzajú na rad tenšie veci. Krajina sa mení, stále ideme ale po nádhernej cykloceste, kopce sa nám vzďaľujú a obdivujeme ich z inej perpektívy. Doobeda zastavujeme na branch/miniobedovú prestávku v malebnom talianskom mestečku, po oddychu si naplno všímame prechod do krajiny lúk, mestečiek a jemných lesíkov. Poobede sa ešte raz občerstvíme na ukážkovom talianskom námestíčku a neodoláme tu káve a zmrzke a už futašíme na luxusnú vínovú objednávku doslova „na kopci“. Cestou „na kopec“ si ten kopec ale musíme najprv vyšliapať, čo je dosť drsné a tu som najviac ďakovala svojmu rozhodnutiu vziať si Vollkit. Odmenou za krutý výšľap boli rozprávkové výhľady a chutná ochutnávka Talianskych vín s prehliadkou vinárstva. Odtiaľ za zvezieme do najkrajšieho ubytovania - „Pri jazere“.

Ráno po ďalších skvelých raňajkách sa potešíme nádherným areálom hotela, pofotíme, riadne natrieme opaľovacím krémom, a keďže sme si dohodli ochutnávku prosecca na 11:00, vyrážame už o 8:30, lebo je to cca 30km cesty tam. Ráno opäť začíname náročným stúpaním a ja opäť velebím Vollkit. Ochutnávka „U piatich sestier“ sa koná v nádhernom zámočku, kde si vychutnávame chládok, komentovanú prehliadku a naozaj skvostné vínka. Pofotíme, potešíme zmysly, a vyrážame ďalej. Prechádzame cez starobylé mestečko Bassano del Grappa, kde sa zrovna koná miestny festival, na vyzdobenom moste spoločne s miestnymi uniformovanými „junákmi“ nás dokonca zachytí miestna televízia a dievčatá sa večer uvidia v lokálnej TV na hoteli. Silné kusy idú dokonca spoznávať aj múzeum grappy, časť výpravy vonku vďačne stráži bicykle a trávi ešte zážitky z ochutnávky prosecca. Zastavíme sa na obed, v ďalšej nádhernej talianskej reštaurácii, vopred dohodnutá, s domáckymi talianskymi špecialitami, vonku na terase, pod viničom. Pokračujeme v ceste už opäť celkom inou krajinou, rozhorúčenou, rovinatou, s talianskymi vidieckymi domčekmi. Slnko na nás praží a tak sa Peťo Turi cestou stihol aj ovlažiť v rieke. Smerujeme na ďalšiu ochutnávku, tentoraz v najstrmšom kopci, okrem 2 borcov tam všetci tlačíme. Pri tlačení ocením, že môj bicykel je vďaka Vollkitu ľahký, nie ťažký ako klasický elektrobicykel. Ďalšia várka prosecca s výhľadom a výkladom, tentoraz „u troch pracovitých bratov“. Odtiaľ cez starobylé Asolo, kde sme sa vyprahnutí zastavili na kolu a zmrzlinu, už trielime priamo na ubytovanie, tentoraz dokonca s vlastným bazénom a výhľadom na vzdialené hory naružovo nasvietené polárnou žiarou. Po rýchlej sprche spoločná večera v domáckej reštaurácii po nej už „chytro na kutě“.

Časť nadšencov sa ráno okúpe v bazéne, my ostatní sa len napráskame raňajok. V kľude sa pobalíme a vyrážame, vychutnávame posledné km. Smerujeme ku najkrajšej ochutnávke prosecca, kde v naozaj dizajnovom prostredí s príjemným domácim pánom vinárom do tretice vychutnáme miestne dary prírody a ľudského umu. Neskôr prechádzajúc cez typické talianske námestie vpadneme do lokálnych trhov a utratíme majland za chuťovky od lokálnych trhovníkov – salámky, syríky, olivky a ďalšie zeleninky na trhu chutia tak dobre, ako nikde inde. Pomaličky, v pokoji sa presúvame už najmä cez dedinky a mestečká, neúprosne k moru. Je horúco, schladzujeme sa kde sa dá, napríklad aj v bare po ceste, kde si vychutnáme Taliansku pomalosť. Dorážame do Mestre, ubytujeme sa, zorientujeme sa, (registrujeme sa podľa novej povinnosti v Benátkach) prezistíme dopravu a vyrážame miestnou MHD do Benátok. V Benátkach popozeráme krásy mesta, pofotíme, dokúpime posledné darčeky domov, a presunieme sa do fantastickej odporúčanej reštaurácie na dohodnutú rezervačku. Naposledy sa fantasticky napráskame, vyslovíme prípitky, poďakovania, pochvaly a vďačnosť za bezproblémový a krásny výlet.

Domov ideme identicky ako do Lienzu, len s medzizastávkou na mieste, kde vrátime požičaný bike a vezmeme domov Zorkin pokazený. Výdavky si rozrátame cez apku, fotky si rozpošleme cez whatsup. Poďakujeme a vyobjímame sa osobne a už sa tešíme na ďalší spoločný výlet.