Už nejaký čas som uvažovala, že by bolo fajn zmeniť letnú cyklodestináciu. Vymeniť horúci juh za trochu severnejšiu krajinu. Takže som uvítala Jurajov návrh - Holandsko. Naviac – žiadne kopce. To môže pôsobiť trochu fádne, ale zábava s vetrom a zaujímavosť krajiny to všetko vynahradia.

Cestu tam sme si rozdelili do dvoch dní s nocľahom v nemeckom Bevergerne. A samotný pobyt v Holandsku tiež na 2 etapy. Prvých 5 dní sme mali ubytovanie v Amersfoorte v provincii Utrecht a ďalšie 4 dni v mestečku Grou v provincii Friesland.

Voľba cestovať v nedeľu skoro ráno bola dobrým nápadom. Vyhli sme sa tlačenici na diaľnici. Hustejšie bolo až v Nemecku okolo väčších miest. Prešli sme 1000 km. Stihli sme aj malý 14 km výjazd v okolí Bevergernu. Spali sme v rodinnom penzióne Bed, Bike & Breakfast bei Bruno. Kľudný rodinný dom a raňajky až do izby. Odporúčame.

Natrafili sme na kanál Dortmund-Ems. Rovnaký názov má aj cyklotrasa v Nemecku. Je dlhá 355km a vedie z Dortmundu k Severnému moru. Viac: Dortmund-Ems Canal cycle route.

Na druhý deň sme autom prešli zvyšných 175 km, ubytovali sme sa na ulici s krkolomným názvom Krachtwijkerweg a vyrazili na prvý cyklovýlet. Uvítala nás typická holandská krajina - rovina popretkávaná kanálmi, chov oviec, kráv, koní a všade veľa vodného vtáctva. Väčšina stavieb na vidieku je z hnedých a červenohnedých tehál, ktorými sú vykladané aj chodníky. Časté sú lomené strechy (niektoré vidiecke sú pokryté slamou) a vitrážová výzdoba okien.

Zaujalo nás mestečko Bunschoten-Spakenburg, v ktorom je muzeálny prístav bývalej rybárskej osady a tiež prístavisko výletných lodí.

Prešli sme si aj mesto Amersfoort, okrajové štvrte sú moderné (škola má obrovské parkovisko pre bicykle) a centrum je plné histórie.

Utrecht je 4. najväčšie mesto v Holandsku a hlavné mesto provincie, v ktorej sme pobudli 4 dni. Cestou sme mohli obdivovať mlyn v Soest a krásne upravené záhrady, ktorým dominovali hortenzie. Zastavili sme sa medzi obcami Soest a Soestduinen, kde sa v lesíku ukrýva minipúšť (veľmi podobná Šraneckým pieskom pri Malackách).

V Utrechte sme si pozreli hlavné pamiatky v centre – Kostol sv. Jána krstiteľa, dominantu Dómsku vežu (najvyššiu kostolnú vežu v Holandsku), Katedrálu sv. Martina a malú kláštornú záhradu pri univerzite.

Zvedavosť nás zaviedla na centrálnu vlakovú a autobusovú stanicu, kde je parkovisko pre 13,5 tis. bicyklov. Môžete tu parkovať zdarma 24 hodín.

Integrovaná doprava na holandský spôsob: železničná stanica, autobusová stanica a strážené parkovisko pre bicykle - všetko na jednom mieste.

Cestou späť sme znovu prešli popri Soestských pieskoch a prijemným lesným chodníkom prišli do Amersfoortu pozrieť si vlakovú stanicu a P+R, ktoré využijeme pri zajtrajšom výlete.

Do Amsterdamu sme sa rozhodli ísť vlakom a prejsť si ho na pešo. Nie že by tam podmienky pre cyklistov neboli dobré, ale chceli sme si vychutnať atmosféru mesta a tiež plavbu loďou. Jazdiť v turistami preplnenom centre sa nám nechcelo. Mesto je lákadlom svojou architektúrou, rozmanitosťou, múzeami, obchodmi... My sme sa pohybovali hlavne v blízkosti troch hlavných kanálov: Herengracht, Prinsengracht a Keizersgracht, ktoré vytvárajú polkruhy. Mesto má prezývku „Benátky severu“, pretože ho tvorí viac ako 100 km vodných kanálov, 90 ostrovov a 1500 mostov. Amsterdam na wikipédií

Ak zavítate do Amsterdamu, určite nevynechajte plavbu loďou. Je to príjemný zážitok, pokiaľ práve nenatrafíte na spolucestujúcich s vreštiacimi deťmi. Odporúčame tiež ochutnať jablkový koláč (Café Winkel 43). Veľmi milo nás na záver dňa prekvapila OBA – verejná knižnica. Voľne prístupná, otvorená každý deň, na najvyššom poschodí aj s možnosťou občerstvenia a s pekným výhľadom.

Podľa plánu sme si nasledujúci deň chceli pozrieť Rotterdam a Kinderdijk, ale mali sme úplne inú zábavu. Predošlý večer som stratila kapsičku s najdôležitejšími vecami – OP, vodičský, platobná karta, peniaze, poistenie. Aj samotná strata bola kuriózna. Pri včerajšom večernom návrate z Amsterdamu, z parkoviska od vlakovej stanice v Amersfoorte, sme autom museli prudko zabrzdiť, pretože nám do cesty vošlo asi 6 vtákov a rozhodli sa postáť na ceste. Kapsičku som musela vytratiť z auta, keď som ich išla zahnať. Strávili sme celé dopoludnie telefonovaním, googlením aj osobnými návštevami – vlakovej stanice, polície, miestneho úradu, znovu polície a dvoma hovormi do Haagu na veľvyslanectvo. Mala som ale šťastie v nešťastí, čestní ľudia ešte žijú. Poctivý nálezca odovzdal všetko na miestnom úrade. Že sa mi v poriadku vráti aj platobná karta a peniaze, som ani nečakala.

Na zvyšok dňa sme sa vybrali na bicykloch preskúmať severovýchodný smer. Prešli sme cez obec Nijkerk, za ktorou sme natrafili na raj vodného vtáctva a ich pozorovateľov, jazero Nuldernauw. Nájdete popri ňom aj piesočné pláže a golfové ihrisko. Tu sme však už trasu ukončili a vrátili sa späť cez známy Bunschoten-Spakenburg. Zastavili sme sa tu aj na večeru. Bola síce chutná, ale čakali sme hodinu.

Ráno sme naložili bicykle na auto a vyrazili skoro, aby sme stihli piatkové tradičné trhy v Alkmaare. Podarilo sa nám úspešne zaparkovať a tak sme pred desiatou, kedy trhy začínajú, stihli aj malý okruh po Alkmaare. Natrafili sme hneď na niekoľko mlynov. Zaujali nás lode parkujúce pod balkónom. My sme svoje bicykle zaparkovali v podzemnom bike parkovisku.

Samotné trhy sú tradičná záležitosť a turistická atrakcia. Prebieha ochutnávka, nosenie na špeciálnych nosidlách, váženie, dohadovanie ceny... Hostesky v drevákoch lákajú turistov na kúpu balíčkov so syrom. (Podobne ako letušky v lietadle ponúkajú parfémy či iné poklady). Ochutnali sme a niečo sme aj kúpili. Veď odísť z Holalndska bez syra sa nehodí.

V tento deň sme však mali pred sebou aj iné zaujímavosti. Pri obci Oostknollendam sme natrafili na samoobslužnú kompu. V Zaanse Schans zase na kopu turistov. Niet sa čo diviť. Ide o skanzen dediny zo 17.-18 storočia, s tradičnými domami, s množstvom obchodíkov, s dielňami na výrobu drevákov a syrov a je tu tiež sústredených 8 veterných mlynov. Tri z nich sú prístupné (v jednom sa lisoval olej, v ďalšom krieda a pigmenty a tretí slúžil ako píla).

Z tohto turistami preplneného miesta sme zamierili k západnému pobrežiu. Za mestom Heemskerk je North Holland Dune Reserve - jedna z najväčších prírodných rezervácií v krajine. Pieskové duny sa tiahnu asi 20 km po pobreží Severného mora. Je tu mnoho príležitostí na turistiku, cyklochodníky aj možnosti okúpať sa. Toto bol jeden z najkrajších dní v Holandsku.

V objavovaní Holandska sme pokračovali severne v provincii Friesland. Zaparkovali sme v Sneeku pri železničnej stanici a vybrali sa juhozápadným smerom popri jazerách a pastvinách cez dedinky Workum, Hindeloopen, Molkwerum, Koudum, Gaastmeer. Cestou je vidieť množstvo tradičných stavieb a približne na polceste medzi Workum a Hindeloopen sme natrafili na verejnosti prístupný mlyn, ktorý práve spúšťali. Išlo o odvodňovací mlyn a jeho správca nám urobil aj krátky výklad.

Hindeloopen je jedno z 11-tich miest, kde sa organizuje korčuliarsky pretek Elfstedentocht. Navštívili sme aj miestne múzeum preteku a korčuľovania. Bohužiaľ, všetky informácie sú len v Holandčine. Po stopách tohto preteku sme išli aj niekoľko nasledujúcich dní.

Deň sme zakončili malou obhliadkou Sneeku a potom sme sa už ubytovali v Grou.

Ďalší deň sme zamierili do centra Leeuwardenu, ktorý je hlavným mestom provincie Frízsko. V prípade dažďa som mala v pláne navštíviť miestne múzeum keramiky. Počasie však prialo cyklistike, tak sme si pozreli len budovu mestskej váhy a nedokončenú šikmú kostolnú vežu (Oldehove) a pokračovali sme na vidiek.

Naša trasa viedla cez park Alde Feanen. Dovnútra sa dá len na pešo alebo na lodi. Zo sedla bicykla vidíte najmä rákosie, občas vtáky, ktorých tu ale hniezdi vraj 100 druhov. Videli sme aj Shetlandské poníky, ktoré pomáhajú udržiavať vegetáciu.

V tento deň sme si užili aj tri kompy. Bežná forma dopravy. Platili sme 1 - 2 € za osobu. Večer sme ešte stihli nazrieť na street food festival v Grou. Hudba, jedlo, pitie a veľa ľudí. Rýchlo sme sa vrátili do malebných uličiek mestečka a ochutnali miestnu zmrzlinu. Musím povedať, že zmrzlinu robia v Holandsku naozaj dobrú. Testovali sme viaceré a všetky boli chutné.

Leeuwarden je miestom štartu aj cieľa diaľkového korčuliarskeho preteku, ktorý sa teší v Holandsku veľkej popularite. Prechádza cez 11 Frízskych miest (189-199 km) po zamrznutých kanáloch. Podmienky sú prísne stanovené, keďže preteku sa zúčastňujú tisíce korčuliarov. Ľad musí byť minimálne 15 cm hrubý. Vzhľadom k otepľovaniu sa posledný pretek konal v roku 1997. Viac o preteku.

Celkom sme navštívili 8 z 11-tich miest preteku: Leeuwarden, Sneek, IJlst, Hindeloopen, Workum, Harlingen, Franeker a Dokkum.

Cestu sme teda začali v tomto meste pri pamätníku pred miestnym zimným štadiónom.

Zastavili sme sa vo Franekeri, pozreli si minimúzeum v dome pre nosičov obilia, ktorý býval mýtnym domov, obdivovali miestnu radnicu, či kostol a fontánu venovanú rodákovi z Franekeru – astronómovi Jánovi Hendrikovi Oortovi.

Ďalšia väčšia zastávka bola v Harlingene. Z malej vežičky na nábreží bol krásny výhľad na more, prístav aj mesto, ktoré má bohatú rybársku a obchodnú tradíciu.

Severozápadným smerom sme sa dostali na hrádzu, ktorá oddeľuje pevninu od Waddenzee. Vľavo more, vpravo nekonečná rovina a my medzi tým na vrchole hrádze. S nami už len ovce, ktoré spásajú jej šikmé svahy a vtáky nad nami. K tomu nám fúkal priaznivý vietor do chrbta. Krásna jazda. Posledných 10 km zo Stiens sme síce museli zápasiť proti vetru, ale výlet to bol vydarený.

A je tu posledný deň našej výpravy. Užívali sme si zelené polia a kvety popri kanáloch. Zamierili sme k významnému pamätníku preteku Elfstedentoch. Je ním posledný most, ktorým prechádzajú pretekári pred dojazdom do cieľa v Leeuwardene. Je to čestný oblúk pre všetkých, ktorí kedy dokončili cestu. Most je vykladaný keramickými kachličkami s podobizňami účastníkov preteku aj s menom a rokom účasti. Podrobnosti tu.

Ak v budúcnosti budú opäť podmienky na konanie preteku, ktokoľvek kto ho absolvuje môže poslať svoju fotku. Druhá strana mosta je zatiaľ prázdna…

Pokračovali sme severovýchodným smerom po stopách preteku popri kanáli Leeuwarden – Dokkum. Dokkum je pekné historické mestečko so zachovaným opevnením hviezdicového tvaru.

Tu sme si tiež všimli značku cyklistickej verzie preteku Elfstedentoch. Je to maratón 235 km po 11-tich frízskych mestách, ktoré však treba prejsť za 24 hodín. Maximálny počet účastníkov je 15 000, pre veľký záujem sa losuje. Každý, kto trasu dokončí, dostane medailu a certifikát. My to už bohužiaľ nedáme...

Vrátili sme sa v protivetre do Grou. Nasledujúce ráno sme sa s Holandskom rozlúčili. Zenechalo v nás silné dojmy a určite ho odporúčame aj ďalším cyklonadšencom.

Pri plánovaní našich výletov sme využili výbornú stránku Holland-Cycling.com Nájdete v nej návrhy trás, ktoré sa dajú stiahnuť, ale aj dobré rady, typy a informácie.