Po minuloročnej návšteve Holandska sme tento rok zvolili ďalšiu "cycling friendly" krajinu - Dánsko. Plán bol taký, že pár dní pobudneme v Kodani a potom sa vydáme po trase EuroVelo 7 do Berlína. K tomuto rozhodnutiu prispel aj oznam Českých dráh o spustení spojenia Praha - Kodaň. Hneď ako to bolo možné, kúpili sme lístky na júlový termín a následne zabezpečili ubytovania po celej trase.

Lenže plány sú jedna vec a skutočnosť je často iná. V máji nám ČD napísali, že "cestu nelze realizovat" z dôvodu výluky medzi Hamburgom a Kodaňou. Našťastie, do odjazdu ostávali presne 2 mesiace, dosť času nájsť iný spôsob prepravy. Poletíme! Prvýkrát s bicyklami, z Viedne. Bude to niečo nové, zložitejšia logistika.

Rozhodli sme sa pre let s Ethiopian Airlines. Lietajú z Afriky do Viedne a po nejakej hodine pokračuje let do Kodane. V cene bežnej letenky je aj 2x23 kg odbavená batožina. Cenu za prepravu bicyklov, ktorú máme platiť priamo na letisku, majú síce vyššiu ako Ryanair či iné spoločnosti na rovnakej linke, ale podčiarknuté a sčítané to aj tak vychádza najlacnejšie. A aj časovo, v Kodani budeme 8:40 a máme celý deň na obhliadku mesta.

Najskôr ale musíme pripraviť bicykle na prepravu. Krabice nám darovali v predajni Kellys factory store v Devínskej Novej Vsi, ďakujeme. Know-how sme si pozreli na webe. Nakoniec sme bicykle zbalili, krabice zalepili a sme pripravení vyraziť. Ešte sa musíme nejako dopraviť na viedenské letisko. S tým nám pomôže Martin, Matin brat. Má vozík, kam sa 2 bicykle v krabiciach zmestia tak akurát.

A tak sme už o štvrtej ráno na letisku a čakáme, kedy Ethiopian otvoria svoj stánok. Po chvíli príde pani a môžeme jej odovzdať cyklotašky - každý 2 kusy obalené fóliou a zlepené páskou. Potom pani s niekým telefonuje, niečo o našich krabiciach s bicyklami. Po chvíli zavesí, nalepí nám štítky na krabice a pošle nás k pultu pre nadrozmernú batožinu. Tam krabice odovzdáme a to je všetko. O nejakom platení za prepravu bicyklov nepadlo ani slovo. Super, ušetríme asi 180 eur. Tým ale dobré správy dnešného dňa končia.

Pokračujeme totiž na bezpečnostnú kontrolu a následne na pasovú kontrolu. A tam si nechávajú Martinu, mňa púšťajú ďalej. Začal som tušiť, že to bude súvisieť s minuloročnou stratou dokladov v Holandsku.

Martina vtedy stratila doklady a platobnú kartu. Bola to ohlásiť na polícii, spísali s ňou o tom záznam. Potom sme ešte boli na radnici v Amersfoorte, majú tam straty a nálezy, vypísali sme formulár a čakali na zázrak. A naozaj po nejakej hodine sa ozvali, že to tam niekto priniesol. Tak sme sa tam vrátili a všetky veci boli v kapsičke, nič nechýbalo, ani peniaze. A vtedy sme spravili chybu, nevrátili sme sa na políciu, aby sme ohlásili nález. Holandská polícia zaradila ten občiansky preukaz do nejakého európskeho systému ako stratený.

A teraz vo Viedni na letisku to Martina musí vysvetľovať privolaným policajtom. Nakoniec ich nejako ukecala a pustili ju ďalej. Zaujímavé ale je, že vo februári sme leteli na Lanzarote a s tým OP nebol žiadny problém. Ukázalo sa, že v slovenskom systéme žiadna strata evidovaná nie je. Európska únia a takéto dôležité údaje nie sú zdieľané?

Ďalšie pokračovanie problému nastalo v Kodani. A tentoraz je policajt neoblomný OP je zadržaný. Poraďte si ako viete, ale “Have a nice holiday.” Aspoň tak, neviem čo by som robil v príletovej hale s 2 bicyklami a 4 cyklotaškami ak by ju nepustili do krajiny.

Poskladám bicykle, ako-tak dofúkam kolesá a môžeme vyraziť do mokrej Kodane. Ako prvé hľadáme nejaký cykloservis, kde by nám poriadne dofúkali kolesá. Potom sa presunieme na železničnú stanicu a vlakom do Helsingoru. Tam si pozrieme zámok Kronborg, kam Shakespeare umiestnil Hamleta. A vyrážame po EuroVelo 7 (ktorá má v Dánsku číslo 9) smerom na Kodaň.

Kodaň nás privítala jemným dažďom. Ani ten nás neodradil od plánovaného výletu. Vyriešili sme dofúkanie kolies a zamierili k železničnej stanici. Rozhodli sme sa využiť vlak, odviezť sa do Helsingoru a odtiaľ sa vrátiť na bicykli.

Helsingor je prístavné mesto, len 20 min. trajektom vzdialené od švédskeho Helsingborgu. Vo svete je známe najmä zámkom presláveným Shakespearovou hrou Hamlet. Každoročne sa tu koná medzinárodný divadelný Hamletov festival.

Cesta do Kodane viedla zväčša popri pobreží. Z architektúry nás zaujali biele alebo tehlové domy, pred ktorými boli často popínavé ruže alebo divozel a pomerne často sme videli aj slamené strechy. Veľmi zaujímavo pôsobili domy s veľkými oknami (až po dlážku), alebo často celé steny horného poschodia domu zo skla. Má to niekoľko dôvodov - patrí sem tradícia škandinávskej architektúry, prepojenie s prírodou, maximálne využitie denného svetla, alebo aj filozofia “hygge”, teda vytvorenie príjemného priestoru, kde môžete sedieť v teple, pozerať na dážď, vietor či more a cítiť sa pohodlne. Veľké okná sú pre tento pocit veľmi dôležité.

Stretli sme aj našu známu, poľskú cyklistku z letiska, ktorá riešila defekt na bicykli. A nebol jeden, obe kolesá mala vyfučané. Z letiska vyrazila opačným smerom, do Helsingoru a potom do Švédska. Aspoň plán mala taký. Ktovie, ako sa jej darilo.

Cestou sme navštívili jeleniu a danieliu oboru Jægersborg Dyrehave a vrátili sa na ostrov Amager, kde je letisko a aj naše skromné ubytovanie na tri dni. Hotel Copenhagen Go Hotel je zariadený naozaj minimalisticky. V izbe nie je žiadna skrinka, žiadna polička alebo nočný stolík. WC so sprchou mi pripomínalo podmienky na lodi. Nevadí, na prespanie dobré, zajtra vyrazíme objavovať Kodaň.

Druhý deň sme venovali prieskumu dánskej metropoly. Kodaň je mesto doslova plné zaujímavej architektúry. Našu pozornosť hneď upútal dvojičkový AC hotel Bella Sky so svojím odvážnym sklonom.

Pokračovali sme k nábrežiu do obytnej štvrte Havneholmen, kde popri moderných bytoch premáva vodný autobus.

Cyklotrasa nás zaviedla aj do štvrte Vesterbro, kde sa blízko známeho cyklistického mosta Cykelslangen pútajú pozornosť veže Kaktus Towers. Zaujímavé bývanie.

Previezli sme sa okolo Kodanskej univerzity. Na dlhšie zastavenia v múzeách nebol čas a pravdu povediac, skôr nás lákala atmosféra mesta ako množstvo faktov a artefaktov. Takže pamiatky sme obdivovali len zvonku. Videli sme zámok Rosenborg a navštívili priľahlý park s dokonale upravenými záhradami. Svoje čestné miesto tu má aj socha slávneho rozprávkara H. Ch. Andersena. Jeho Palculienka bola od detstva jedna z mojich obľúbených rozprávok (Martina). Nezabudli sme si pozrieť ani spisovateľov hrob na cintoríne Assistens.

Ako atrakciu Kodane sme na internete našli aj Superkilen Park. Nie je nejaký nezvyčajný, ale je to pomerne veľký priestor na hry a šport.

Na bicykli sa po Kodani dá pohybovať celkom pohodlne. Cesty sú dobre označené, na križovatkách sú aj stojany, kde si môžete oprieť pravú nohu a odraziť sa, keď naskočí zelená. Cyklisti a bicykle sú prakticky všade. Sú prirodzenou súčasťou dánskeho života. A miestny jazdia rýchlo.

Pohľad na mesto z výšky sme si dopriali z Rundetaarn. Je to veža s vyhliadkou pri Kostole sv. Trojice. Výstup nahor je netradičný – kráča sa po širokej špirálovitej plošine, len v závere je úzke schodisko regulované semaforom v oboch smeroch. Výhľad stál za to.

Ďalej sme pokračovali do najturistickejšej časti mesta. Prístavná štvrť Nyhavn bola naozaj plná.

Nevynechali sme ani malú morskú vílu. Cesta k nej vedie popri Langelinie Parku, ktorý je v čase kvitnutia sakurí obľúbeným miestom na sobášenie. Zaujímavá je nielen samotná socha ale aj lode, ktoré v jej pozadí stále premávajú. A tiež lietadlá, pretože v blízkosti štartujú hydroplány do Aarhus, alebo na okružný let nad mestom. Ten musí byť určite úžasný.

Po celom dni jazdenia prišiel čas na malú ochutnávku miestneho tradičného obloženého chlebíka - smørrebrød. Treba uznať, že bol fakt malý. Naším posledným cieľom bola slobodná štvrť Christiania, kde sme úspešne vypátrali nášho prvého navštíveného dreveného trola z dielne umelca Thomasa Damba. Volá sa Green George a v jeho oficiálnom zozname má číslo 50.

Dánsky umelec Thomas Dambo vytvoril viac ako 100 drevených sôch z recyklovaných materiálov. Sú nielen v Kodani a v Dánsku ale aj inde vo svete, najmä v USA. V roku 2016 v okolí Kodane vytvoril skupinu 6 sôch - drevených trolov - nazvaných Six Forgotten Giants. Sú roztrúsené na západných predmestiach Kodane. Dnes sa vyberieme po ich stopách.

Skôr, ako objavíme prvého z trolov, prechádzame krásnou obytnou štvrťou. Pekné bývanie s vodou, neďaleko detské ihrisko v podobe lode.

Prvého trola by som bol prešiel bez povšimnutia, ale Martina ma na to upozornila, tak som sa kúsok vrátil. Je to Lange Liv, ktorý sedí uprostred zelene na malom ostrove Skrædderholmen, priamo pod diaľničným mostom.

Ďalším v poradí je Hilltop Trine, ktorá sa pozerá z malého pahorku. Zaujal ma jej účes, tvarovaný vetrom a dažďom.

Nasleduje Oscar under the Bridge, ktorý akoby sa driapal spod mosta.

Potom sú tu dvaja v tesnej blízkosti: Little Tilde a Thomas on the Mountain, ku ktorému sa musíme preplaviť samoobslužnou kompou. Našťastie sme na to štyria, taká medzinárodná posádka. Je to dosť fuška dostať sa na druhý breh.

Šiesty v poradí je Friendly Teddy. Jeho ruka slúži ako malý mostík ponad vodu.

A posledný na dnešnej výprave je Sleeping Luise.

V dnešný horúci deň nám príde vhod aj občerstvenie v podobe zmrzliny a kávy v cukrárni Ismageriet . Najlepšia zmrzlina na celej tohtoročnej výprave.

A na záver sa ešte okúpeme v jednom z mnohých prírodných morských bazénov na predmestí Kodane.

Kodaň sa s nami rozlúčila slnečným počasím a pokojným morom.

Stálo by za to pobudnúť dlhšie, nazrieť do múzeí a objavovať jeho zákutia. Možno inokedy. Dnes vyrážame na Berlín. Prvý úsek dnešnej trasy kopíruje tú zo včera, tak sa na chviľu zastavíme u Oscara pod mostom.

Ideme po pobreží, je tu niekoľko pláží, ale voda pri brehu je plná rias a veľmi neláka na kúpanie.

Prechádzame cez mestečko Koge. Sú tu zaujímavé hrazdené domy. A je tu aj jeho zmenšená kópia - Mini Koge - v mierke 1:10. Je to projekt miestnych seniorov, od predaja vstupeniek až po práce v dielni, všetko zabezpečujú seniori. Strávime tu asi hodinu, prehodíme pár viet so sprievodkyňou, pozrieme si expozíciu a niečo zjeme.

Ďalším zaujímavým miestom je zámok Vallø, momentálne síce s lešením, ale aspoň nazrieme na jeho nádvorie.

A sme opäť na pobreží. Stevns Klint je lokalita UNESCO, 17 km dlhý vápencový útes, vysoký do 40 metrov. Sú na ňom dobre pozorovateľné geologické zmeny počas miliónov rokov.

V dedinke Hojerup je maják a malý kostolík, postavený priamo na útese. Martina aj zbehne po schodoch dole k vode. Ja si takú kratochvílu odpustím. Bližšie k útesom vedie turistická trasa. Tam sa však s bicyklom nedostaneme.

Prichádzame do cieľa v Rodvigu. Pri miestnom obchode stretávame českú rodinku s dvoma deťmi. Majú v pláne trojtýždňový okruh z Nemecka cez Dánsko do Švédska a späť. Chvália dánsku sieť prístreškov a kempov.

Rodvig opúšťame skoro ráno. Čaká nás ďalší kus krásnej krajiny. Dnes aj trochu vnútrozemia, prevažne polia s obilím a repkou. More je však väčšinou nablízku, ale na kúpanie stále neláka.

Počas cesty po Dánsku sme zistili, že v malých dedinkách a mestečkách takmer nenájdete obchod. Nákupy treba dobre naplánovať. Aj cykloturisti sa stretávajú najmä pri obchodoch, aby doplnili zásoby na cestu. Bankomat tiež nestretnete veľmi často a hlavne, mali sme trochu problém s výberom. Podarilo sa v Præstø.

Spravili sme si prestávku pri pláži (nejaké deti sa aj kúpali, ale nás teplota vody nelákala), pozreli si pekný kostol zo 14. storočia a pokračovali ďalej.

Zaujímavou časťou trasy bola jazda cez most kráľovnej Alexandriny, ktorý spája južný cíp najväčšieho Dánskeho ostrova Sjælland s ostrovom Møn. Otvorený bol v roku 1943 a nahradil predošlú trajektovú dopravu. Miestny ho nazývajú aj Ulvsundský most alebo Mønský most.

Nazreli sme krátko aj do Stege, ktoré je najväčším mestom (3800 obyvateľov) na ostrove. Má hrazdené domy, úzke uličky a množstvo reštaurácií a kaviarní. Tu sme ešte urobili posledný dnešný nákup. Pri ubytovaní v Liseby nie je žiadny obchod.

Opúšťame Liseby. Črtá sa veterný deň, pred nami ďalšia dávka kilometrov aj prvá plavba trajektom. Cesta nás vedie popri poliach a lúkach.

Zaujímavý je prejazd po ceste z ostrova Møn na ostrov Bogø. More vľavo, more vpravo. Keďže sme si nepozreli plavebný poriadok, prišli sme do prístavu takmer o hodinu skôr. Ale nie sme sami, už tam čaká nemecký pár diaľkarov.

Lístky sme si kúpili v automate a pobudli v miestnej pekárničke. Škoricové pletenky boli výborné.

Tradičný drevený trajekt nás previezol do Stubbekobing na ostrove Falster, ktorý nás privítal domami z červených tehál.

Zastavili sme sa v Hesnæs - malej rybárskej osade známej slamenými domčekmi, aké nenájdete nikde inde v Dánsku. V prístave sme si spravili prestávku na jedlo, ale zápasili sme oň so silným vetrom.

Z naplánovanej trasy sme kúsok odbočilio do lesov Halskov Vænge - sú tu pamiatky z mladšej doby kamennej aj z doby bronzovej.

Veľká časť dnešnej trasy viedla opäť pekným pobrežím. Nebol síce deň na kúpanie, ale každé zastavenie bolo príjemné s krásnym výhľadom na more…..

Deň sme zakončili rozlúčkou s Dánskom na jeho najjužnejšom cípe.

Dnes opúšťame dánske územie. Trajekt odchádza o 7:00, tak sa ráno nezdržiavame a o pol siedmej už šliapeme ten kilometer a pol do prístavu. Včera pri ubytovaní nás chlapík na recepcii strašil, že sa vraj nedostaneme na trajekt, ak nemáme rezerváciu. Tak sme si to boli ešte overiť v prístave. Cyklisti sa zmestia bez problémov. Problém môžu mať motoristi bez rezervácie.

Okrem nás sa naloďujú iba traja ďalší cyklisti. Hneď dostávame inštrukcie, že po zakotvení v Rostocku máme čakať, kým neodídu všetky autá a až potom máme opustiť podpalubie. Bezpečnosť je prvoradá. Trajekt je veľký, má 8 poschodí, sú v ňom obchody, reštaurácie, poniektorí ľudia spia.

Plavba trvá asi hodinu a 40 minút. Po vylodení v Rostocku prejdeme sotva pár kilometrov a Juraj má defekt na zadnom kolese. Neostáva iné, len vymeniť dušu. Našťastie to netrvá dlho a je to aj jediný defekt na celej trase. Akurát by to chcelo veľkú pumpu na dofúkanie kolesa, ale v nedeľu v Rostocku nefunguje žiadny cykloservis.

Značenie EuroVelo v Nemecku je iné ako v Dánsku. Zelená šípka a nevýrazný nápis Radweg Berlin - Kopenhagen. Snáď nezablúdime aj keď ideme opačným smerom.

Po prestávke v Bützow váhame či pokračovať alebo čakať. Vyzerá to, že sa blíži dážď a búrka.

Nakoniec nás zastihol dážď len pár kilometrov pred cieľom. Búrku sme prečkali v Güstrow pod bránou domu.

Po daždi sme si pozreli zámok a najmä zámockú záhradu. Bola naozaj krásne upravená. So zeleným tunelom okolo troch strán.

Dážď nás sprevádzal celou lesnou cestou na ubytovanie, takže sme prišli mokrí a špinaví. Nič to, voda uschne a špina opadá. :-)

Prší. A predpoveď je mokrá aj na najbližšie hodiny. Tak vyrážame v ako-tak nepremokavej úprave. Prvých 23 km do Krakow am See šliapeme takmer bez prestávky v daždi, miestami aj v lejaku.

V Krakow am See spravíme malý nákup, ale jesť niekde vonku v daždi nie je veľmi lákavé. Našťastie je tu aj malá pekáreň/kaviareň. Super miesto na raňajky, výmenu mokrých ponožiek a preplánovanie trasy. Kvôli počasiu vynecháme okruh okolo jazera a ušetríme asi 10 km.

Na ďalších kilometroch sa počasie zlepšuje, občas dokonca vykukne slnko. Hneď je veselšie.

Trasa vedie väčšinou borovicovým lesom, chvíľu asfalt, chvíľu šotolina. Krásna príroda, mnoho jazier s čistou vodou. Na kúpanie ako stvorené, ale počasie nespolupracuje.

Natrafili sme aj na miesto, kde bola ukážka ako sa v minulosti ručne zberala živica.

Cieľ dnešnej etapy je vo Waren. Krásne mesto na brehu jazera Müritz - druhého najväčšieho v Nemecku - je plné turistov. Je tu veľa možností na aktívnu dovolenku: cyklistika, vodné športy, turistika. Je známe ako klimatické kúpele a veľký prístav.

Ubytujeme sa v penzióne Etna, zjeme večeru a ideme na krátku prechádzku. Aj tu je mnoho hrazdených domov, rovnako ako v Dánsku. História na každom kroku.

V Penzióne Etna vo Waren sme si dopriali chutné raňajky a pustili sa do sveta. Počasie sa zlepšilo, je slnečno, ale na kúpanie cestou to asi nebude.

Dnešná trasa vedie z veľkej časti cez Národný park Müritz. Krásna krajina, lesy a jazerá.

Počas cesty v Dánsku aj v Nemecku nás zaujala zaujímavá forma obchodu či recyklácie starých vecí. Popri domoch sú malé stánky ponúkajúce vlastné produkty - väčšinou džemy, alebo med, ale aj rôzne pletené výrobky. Ceny sú uvedené v dánskych korunách aj v eurách.

Niekedy stánky pred domom ponúkali nepotrebné veci z domu - oblečenie, hračky, porcelán…. Zaplatiť môžete do priloženej krabičky, alebo cez mobil. Väčšinou len symbolickú cenu.

V Ankershagen sme natrafili na múzeum Heinricha Schliemanna, objaviteľa tróje

Na obed sme si počkali vo Wesenbergu. Ani tu nechýbala kamenná cesta, typická pre Nemecké mestá a dediny. Žulové, či porfýrové dlažobné kocky, alebo priamo kamene majú svoj historický pôvod, sú trvácne a pri opravách sa dajú jednoducho rozobrať a znovu zložiť. A samozrejme “upokojujú” dopravu. Ani pre cyklistov to nie je veľmi pohodlný povrch.

Dnešný slnečný a zelený deň sme zakončili kúpaním priamo v cieli trasy v Strassen. Ubytovanie na súkromí bolo veľmi príjemné a domáci ústretoví.

Dnes máme pred sebou oddychovú kratšiu trasu. V pláne bolo kúpanie, veď voda je prakticky všade - pred nami, za nami a bohužiaľ hrozí aj nad nami. Ale ochladilo sa asi o 10°C, takže z kúpania nič nebude. Rozhodne si však užijeme zelenú prírodu a zaujímavé miesta.

Hneď zrána sa nám v lese podarilo vyplašiť niekoľko diviakov, takže nasledujúce kilometre som pravidelne zvonila, aby zver mala čas zmiznúť skôr ako ju objavíme.

Dážď nás opäť poslal na raňajky do pekárne vo Fürstenberg/Havel. Sieť pekární/kaviarní Kowalewski pri predajniach NETTO sme si celkom obľúbili.

Cestou sme nazreli do čokoládovne Himmelpfort, kde spoza skla môžete pozorovať výrobu čokoládových produktov, zúčastniť sa komentovanej prehliadky alebo kurzu výroby praliniek. Pre deti je tu možnosť spraviť si vlastnú “čokoládovú pizzu”.

V Himmelpfort sme sa zastavili aj pri plavebnej komore spájajúcej jazerá Haussee a Stolpsee, ktoré patria do jazernej oblasti Neustrelitz.

Zaujímavosťou na trase je aj Ziegeleipark Mildenberg. Je to industriálna pamiatka, ktorá oživuje históriu výroby tehál od roku 1887 do roku 1991. Park je súčasťou Európskej cesty priemyselnej kultúry a Nemeckej cesty hliny

Keďže do Zehdenicku sme prišli včas, stihli sme po ubytovaní v hoteli Klement urobiť aj krátky prieskum mesta, dať si chutnú čínu a pozrieť si pozostatky kláštora z roku 1250.

Ráno opäť odchádzame skoro. Okrem našich bicyklov pribudlo v hotelovej garáži niekoľko ďalších. Väčšina diaľkárov jazdí trasu z Berlína do Kodane. My ideme opačným smerom a máme pred sebou posledný úsek. Ani sa nezdá, že to všetko ubehlo tak rýchlo.

Cesta nás vedie popri malebných zákutiach Schnelle Havel na jednej strane a Vosským kanálom na strane druhej.

Prestávku na oddych dáme v Liebenwalde a pokračujeme krásnymi lesnými chodníkmi popri kanáli Oder - Havel až do Oranienburgu.

Zaujímavou zastávkou je pouličná galéria v Birkenwerder. Vznikla z iniciatívy obyvateľov, ktorým sa nepáčilo zvyšovanie dopravnej premávky v meste.

Oblasť ktorou prechádzame je dôležitým zdrojom pitnej vody a sú tu ochranné pásma. Vodné hospodársto je tu úzko prepojené s ochranou prírodných území a mokradí.

Nakoľko počasie je dnes s prehánkami, obchádzame bez povšimnutia pláže na rieke Havel.

Blížime sa k Berlínu a naša trasa sa miestami spája s Berliner Mauerweg (Cesta berlínskeho múru). Meria približne 160 kilometrov a kopíruje celú trasu niekdajšej hranice, ktorá oddeľovala Západný Berlín od Východného Nemecka.

Keď sme v Helsingore zapínali tachometre, vedeli sme, že nás čaká parádne dobrodružstvo. Po prekonaní 856 kilometrov a dojazde k Brandenburskej bráne môžeme s čistým svedomím vyhlásiť: táto trasa patrí k tomu najlepšiemu, čo môže diaľkový cyklista v Európe zažiť.

Zabudnite na slovenské zdieľané krajnice a večný stres z áut. Dánsko aj Nemecko hrajú v tomto úplne inú ligu. Väčšinu trasy idete po samostatných cyklochodníkoch oddelených od premávky. V Dánsku zažijete absolútny rešpekt zo strany vodičov, zatiaľ čo v Nemecku vás očaria desiatky kilometrov separovaných lesných a popri riekach a kanáloch vedúcich diaľnic. Brašne dostali zabrať len na pár šotolinových úsekoch v lesoch, no inak je to cyklistický komfort od začiatku až do konca.

Rozmanitosť krajiny nás totálne dostala. Prvá polovica trasy je prímorská – lemujú ju biele kriedové útesy Stevns Klint, slané more, vôňa rýb a ikonické slamené domčeky. Po preplavení trajektom sa scenéria mení na vnútrozemskú oázu pokoja. Meklenburská jazerná oblasť a národný park Müritz sú rajom na zemi. Borovicové lesy striedajú čisté jazerá, ktoré doslova lákajú na kúpanie (ak vám teda zrovna nepraje typické severské upršané počasie so 17 °C). Život v prírode máte na dosah ruky – od divých husí až po voľne sa pasúce jelene.

Trasa Helsingor - Kodaň – Berlín je síce rovinatá, no netreba ju podceňovať. Najväčším súperom tu nie sú kopce, ale nevyspytateľný severský protivietor a premenlivé počasie. Napriek premočeným teniskám, jednému letiskovému incidentu s občianskym preukazom a jednému defektu to bol nezabudnuteľný výlet. Ak hľadáte skvelú európsku cyklotrasu, EuroVelo 7 vás rozhodne nesklame!