Na Berlín! Vlastne, z Berlína, júl 2018.

23. 7. – 1. 8. 2018, 736 km

Myšlienka vyraziť na bicykli do Berlína vznikla pôvodne ako žart. Neter žijúca v Berlíne nás pozvala na návštevu a keďže dovolenkujeme takmer vždy na bicykli, tak vraj môžeme prísť aj na bicykli. Zasmiali sme sa tomu, ale červík v hlave zahlodal a nakoniec sme vyrazili.

Nie síce do Berlína, ale z Berlína. Rozhodol zdravý rozum a prevládajúce severozápadné vetry. Načo sa hnať proti vetru, keď po vetre to ide ľahšie.

Berlín – Bratislava

1. deň Bratislava – Berlín

krátka vyhliadková jazda 30km.

Cesta vlakom z Bratislavy do Berlína (Berlin Seudkreuz) trvala 8 hodín. Nákup lístka bol dosť komplikovaný, letné lacnejšie lístky sa síce dali kúpiť na internete, ale s miestenkou na bicykle bol problém. Juraj sedel doma pri počítači a ja som riešila informátora priamo na hlavnej stanici. Deň odchodu sme prispôsobili tomu, ako sa podarilo nájsť miestenky pre nás aj pre bicykle. Juraj kúpil online lístky, ja na stanici miestenky. Nie veľmi funkčný systém.

Nemilo nás prekvapil aj „bezbariérový“ prístup a nastupovanie do vlaku s bicyklami, ale všetko sme zvládli a dorazili do Berlína.

Berlin Südkreuz – hľadáme cestu zo stanice

Tu už nás čakala moja neter Edita, s ktorou sme absolvovali prvé kilometre po Berlíne. Bicykle s taškami, cyklooblečenie a prilby – hneď každý vedel, že nie sme miestni. Ona prišla na bicykli v šatách a sandálkoch. Typická Berlínčanka.

Naša hostiteľka Edita

Boli sme prekvapení množstvom cyklistov. Bicykel je tu tuším najobľúbenejší dopravný prostriedok. Podvečer sme ešte vyrazili na krátky okruh. Prešli sme si Letisko Tempelhof, Treptower Park, Insel der Jugend, Oberbaumbrücke (zaujímavá kombinácia starého a nového) a East Side Gallery (zbytok berlínskeho múru kedysi dlhého 165 km). Múr bol po roku 1990 pomaľovaný nemeckými aj zahraničnými umelcami.

Letisko Tempelhof
Insel der Jugend

Prekvapilo nás aj množstvo ľudí  posedávajúcich či polihujúcich na tráve v parkoch, rýchlosť s akou jazdia domáci cyklisti ale aj množstvo smetí na nábreží rieky Spréva (pri Oberbaumbrücke).

East Side Gallery

2. deň v Berlíne

Okružná 50 km jazda po pamätihodnostiach + večerné kúpanie.

V Berlíne

Keďže sme boli obaja v Berlíne po prvýkrát, vyrazili sme na druhý deň na obhliadku najznámejších pamätihodností.

Pamätník Berlínskeho múru

Infraštruktúra pre cyklistov je veľmi dobre vybudovaná, takže pohybovať sa po meste plnom domácich aj turistov nebol vôbec problém. Z bicykla sme mali rozhodne lepší kontakt s mestom ako keby sme išli miestnou dopravou.

Checkpoint Charlie
Pomník zavraždeným Židom Európy

Videli sme Topographie des Terrors, Checkpoint Charlie (kedysi prechod medzi západným a východným Berlínom), 2711 betónových kvádrov pomníka zavraždeným židom Európy, Brandenburger Tor (Brandenburskú bránu), budovy parlamentu, Siegessäule (Víťazný stĺp), Berlínsku katedrálu….

Budova Parlamentu
Berlínska katedrála

Deň sme zakončili kúpaním s našimi hostiteľmi v Teufelsee, v lesíku na západnom okraji Berlína.

Cestou na večerné kúpanie

3. deň: Berlín – Finsterwalde

132 km, najdlhší úsek trasy, nekonečný borovicový les

Berlín – Finsterwalde

Na 3. deň sme sa s Editou, s Pepom a s Berlínom rozlúčili a nabrali smer juhovýchod, teda domov. Berlín je rozťahaný a kým sme sa vymotali, trvalo to dosť dlho. Cesta bola zväčša dobrá, ale v dedinkách sme často išli po kamenných kockách, tzv. “mačacích hlavách”. Nič pohodlné pre bicykel.  Paríž – Roubaix musí byť fuška.

Borovice pekne v rade – ordnung muss sein!

Nakoniec sme boli radi, keď sme prešli na poľné cestičky. Najväčší úsek trasy viedol borovicovými lesmi vysadenými v radoch (ako u nás na Záhorí). Deň bol horúci a cesta lesmi dosť jednotvárna. Za mestom Teurow sme konečne našli osvieženie – Oderiner see. Prišlo aj na kúpanie.

Cestou necestou
Oderiner See

Zaujímavý pohľad sa nám naskytol na uhorkovom poli pri ceste. “Automatická zberacia linka” – ležiaci zberači, celkom asi 30 ľudí.

Zberači uhoriek

Väčší odpočinok sme si dopriali na 98. km v parku pri obci Luckau.  Po poslednom miernom stúpaní na 124. km už sme sa len zviezli z kopca do Finsterwalde.


4. deň: Finsterwalde – Pirna

110 horúcich kilometrov.

Finsterwalde – Pirna

Naďalej sme smerovali na juh, zväčša po cestách, kde chodia aj autá, ale veľmi zriedkavo. V mape sú označené ako cyklistické trasy. Asi 10 km za Finsterwalde v blízkosti “Naturparadies Grünhaus” sa popri ceste opakovali výstražné tabule označujúce nebezpečenstvo a zákaz vstupu. Pôsobilo to dosť hrozivo. Nepodarilo sa nám s určitosťou zistiť prečo sú tam. Možné je, že sa tam nachádzajú močariská, alebo aj zvyšky nevybuchnutej munície… Kto vie.

Zákaz vstupu
Frauendorf

Deň bol opäť horúci a dvakrát nás zastavili zatarasené cesty a obchádzky. Po troche blúdenia sme sa dostali do Drážďan. Privítali nás značne rozkopané, všade čulý stavebný ruch. Hľadali sme v prvom rade pitnú vodu. Podarilo sa, trochu sme sa pobzerali po historickom centre a zamierili k Labe, teda zatiaľ k Elbe.

Drážďany
Drážďany

Tá nás bude sprevádzať až do Čiech. Tento deň sme však zakončili v malebnom mestečku Pirna.

Pirna – hľadáme ubytovanie
Pirna

5. deň: Pirna – Bělá pod Bezdězem

120 km po prebdenej noci.

Pirna – Bělá pod Bezdězem

Pirnu sme opúšťali už 5:50. Hoci sme sa báli, aby sme nebývali blízko stanice vlakov alebo pri kostole (ako sa nám občas podarí), tentokrát to bolo horšie. Ubytovali sme sa vo vnútornom areáli nejakej krčmy, kde partia popíjala prakticky do rána. Nezažmúrila som oko, tak sme sa dohodli, že vyrazíme a v prípade potreby dáme niekde oddych cestou.

Ráno pri Labe

Skorý výjazd má svoje čaro. Krajina je tichá, všade pokoj. Naviac popri rieke sa vynárajú krásne výhľady na Saské Švajčiarsko, Bad Schandau a České Švajčiarsko.

Bad Schandau

Elbe sa mení na Labe, sme v Čechách. Malebná je aj krajina Južne od Českej Lípy. Sem by som sa rada ešte niekedy vrátila. Cestou nám síce 3x zapršalo, ale vždy sme rýchlo našli nejaký úkryt. Záver dňa po kamenistej ceste borovicovým lesom bol už dosť vyčerpávajúci.

Už sme v Čechách
Južne od Českej Lípy

6. deň: Bělá pod Bezdězem – Obrvaň

127 km, slnko aj dážď.

Bělá pod Bezdězem – Obrvaň

S Bělou pod Bezdězem sme sa rozlúčili ráno v príjemnom parčíku a nabrali smer Mladá Boleslav. Cestou sme obdivovali obec Jabkenice (kde žil na sklonku života Bedřich Smetana), Nymburk, pauzičku sme si dali v Poděbradech a v horúcom dni nás zachránilo osvieženie v jazere kúsok za Veľkým Osekom.

Jabkenice
Poludňajšia horúčava v Poděbradoch

Letný lejak nás zastihol v Petroviciach I, rovno na autobusovej zastávke. Nasledovala krásna cesta Českou Vysočinou. Svieža zelená a pariace sa hory po daždi nás sprevádzali až do Obrvane, kde už čakala moja sesternica Iveta s manželom Mirkom. Boli prekvapení, že sme cestu zvládli vlastne celkom suchí.

Búrka v Petroviciach
Po búrke sa príjemne ochladilo

7. deň: Obrvaň – Havlíčkův Brod

a vlakom do Znojma. 40 km, oddychový deň.

Obrvaň – Havlíčkův Brod
Naši hostitelia Mirek a Iveta

Milú spoločnosť v Obrvani sa nám ani nechcelo opustiť. Trochu sme sa zdržali a preplánovali trasu. Veď aj vlaky chodia. Takže sme dali oddychový deň, prebicyklovali len po Havlíčkův Brod a odtiaľ sa zviezli vlakom do Znojma. Stihli sme aj večernú obhliadku starobylého mestečka. Páčilo sa nám mesto aj Penzión Kaplanka, v ktorom sme spali.

Fotopoint na lávke
Znojmo
Znojmo

8. deň: Znojmo – Devínska Nová Ves

128 km, nehoda na trati

Znojmo – Devínska Nová Ves
Opúšťame Znojmo

Najkratšia cesta domov nás viedla opäť cez hranice. Tentokrát do Rakúska. Kúsok pred hranicami sme sa zastavili pri Jaroslavických rybníkoch.

Sádka pri rybníku Jaroslavice

Na 56. km kúsok za stúpanim Altmanns pri zjazde po štrkovom okraji cesty som spravila aj s bicyklom kotrmelec. Odnieslo to koleno.

Cez Rakúsko do Devínskej Novej Vsi

Domov som dobicyklovala za výdatnej Jurajovej pomoci. Takže nakoniec bol on unavenejší ako ja. Ale došli sme. Môžeme plánovať ďalšiu cestu. 🙂

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *