Z rakúskeho Linzu k slovinským jazerám Bled a Bohinj, 2023.

V lete 2021 sme s Martinou bicyklovali na trase Alpe Adria (reportáž je tu) a keďže nám bola krátka 😁 pokračovali sme cez Slovinsko naspäť do rakúskeho Villachu. Slovinsko sa nám celkom zapáčilo a tak sme sa rozhodli, že sa sem vrátime. A pozrieme si známe jazerá Bled a Bohinj a rieku Soča.


Plán máme takýto: vyrazíme z rakúskeho Linzu smerom na Salzburg – Zell am See – Villach – Tarvisio a sme v Slovinsku. Plán je to pekný, ale človek mieni a život mení…Pôvodne sme mali ísť traja, pridal sa aj Matin brat. Lenže zdravotné dôvody ho nepustili, hoci sme už všetko mali zarezervované pre troch. Oslovili sme aj 3 náhradníkov, ale nikto z nich nemohol, tak sme vyrazili vo dvojici. Nakoniec to nebola jediná zmena, kvôli počasiu sa menil aj plán trasy.

Začíname ako vždy v Petržalke. Vlakom do Viedne na hlavnú stanicu. Po príjazde sa ale neotvoria dvere na vlaku, chvíľu váhame a potom ich otvárame pákou na núdzové otvorenie. Prejazd na bicykloch na Westbahnhof už máme nacvičený z minulých rokov. Náš vlak smer Salzburg je dnes celkom plný, cestujú s nami nejakí nemeckí tínedžeri. Každý má aspoň jeden veľký kufor, zapratali celú chodbičku vo vagóne, sprievodca má problém prejsť a skontrolovať lístky. Po dvoch hodinách sme ale v Linzi a vystupujeme.


1. deň: Linz – Vöcklabruck

74 km, stále mierne do kopca

V Linzi sa občerstvíme v mestskom parku a vyrážame. Je poludnie a slnko už poriadne hreje.

Občerstvenie v parku

Po pár kilometroch sme pri rieke Traun na trase Römerradweg. Vlaste po nej ideme celý deň, aj keď od Lambachu nás sprevádza rieka Ager.

Krátka pauza

V oboch riekach je živo, sú plné rýb. Míňame Attnang a sme vo Vöcklabrucku. Ubytovanie máme priamo v centre mesta, po sprche sa ideme prejsť. Kúsok od hotela si vybaľujú nástroje členovia nejakej dychovky, bude veselo.


2. deň: Vöcklabruck – Bad Reichenhall

105 km, jazerá, Salzburg, Nemecko

Dnes najdlhšia etapa, k tomu horúčava na skapanie. Dáva nám to zabrať.
Na 18. kilometri prichádzame k jazeru Attersee – krása, čistá voda, plno rýb. Aj by sme sa okúpali, ale čaká nás ešte poriadny kus cesty, kúpanie zatiaľ počká.

Attersee

Namočíme sa až v Mondsee, chvíľu síce trvá, kým nájdeme miesto kde sa zložíme. Na tejto južnej strane jazera sú iba maličké prístupy k vode, žiadna väčšia pláž. A všetky sú už obsadené. Tak sa pridáme k nejakej rodinke, nejako sa zmestíme. Máme za sebou 50 km, hodina oddychu nám príde vhod. Niečo zjeme, 2x sa namočíme a pokračujeme.

Mondsee

V Thalgau si dáme kávu a colu a hybaj do Salzburgu. Nazrieme do Mirabellgarten, vypočujeme si malých klavíristov a ideme ďalej.

Salzburg – Mirabellgarten


Na 99. kilometri vstupujeme na územie Nemecka. Cieľ dňa je v Bad Reichenhall, celkom sympatické kúpeľné mesto, je tu mnoho fontán.

Večerný Bad Reichenhall

3.deň: Bad Reichenhall – Bruck an der Grossglocknerstrasse

78 km, Tauerneradweg pri rieke Saalach

Je nedeľa ráno, Bad Reichenhall je celkom prázdny, všetci ešte spia. Fotíme niektoré z množstva fontán v meste.

Bad Reichenhall v nedeľu ráno
Fontána na každom rohu

A ďalšia voda je hneď za mestom – rieka Saalach nám bude robiť spoločnosť takmer celý deň. Vedie pri nej cyklotrasa Tauernradweg, prídeme po nej až do Zell am See. Po 12 km sa opäť dostávame na územie Rakúska.

Nemecko-rakúska hranica

Cestou obdivujeme krásne výhľady na okolité hory, Čertovu lávku nad divokou vodou pred Loferom a odvážneho kajakára v nej.

Kajakár pod Čertovou lávkou

Občerstvenie príde vhod na 30. km v Sankt Martin bei Lofer. Cyklotrasa je opäť výborne značená a výhľady sú krásne. V Saalfelden am Steinernen Meer nás hlad posadí do miestnej pizzérie, dáme si výborné cestoviny. Proste pohoda, až do momentu, keď mi na prednom kolese praskne špica. Asi som sa najedol až moc…

Krásne výhľady, ale práve mi praskla špica…

Náhradnú špicu nemám, navyše je to na strane brzdového kotúča, oprava bude zložitejšia. Koleso trochu hádže, ale dá sa s tým pokračovať. Pomaly sa blížime k Zell am See, je to obľúbené turistické stredisko – v zime lyže, v lete turistika, stále plno ľudí. Ideme sa okúpať do jazera Zeller See, ale voda je dosť špinavá a dno zarastené rastlinami. Nič moc.

Zeller See

Tak potiahneme ešte pár km do ubytovania pod Grossglocknerom. Na tejto výprave si nepôjdeme pozrieť Grossglockner zblízka, ale v roku 2019 sme si ho obzreli. Vtedy sme išli po Grossglockner Hochalpenstrasse z južnej strany z Heiligenblutu, našu výpravu popisujem v tomto článku.


4. deň: Bruck an der Grossglocknerstrasse – Napplach

70 km, úsek po Alpe Adria, stúpanie cez Bad Gastein

Červenou farbou označený úsek sme išli vlakom

Ráno je obloha zatiahnutá, možno dnes zmokneme. Vyrážame popri rieke Salzach, pokračujeme po Tauernradweg. Pri Lende sa napájame na cyklotrasu Alpe Adria, po ktorej sme išli pred 2 rokmi. Je tu výrazne viac diaľkárov, Alpe Adria je populárna cyklotrasa. A začína pršať, našťastie je to iba prehánka. Malý kúsok aj tlačíme bicykle, 18% stúpanie by bolo moc aj bez batožiny.

Tlačíme

Nasledujú 2 tunely, hluk áut je dosť nepríjemný. Prechádzame cez Dorfgastein a Bad Hofgastein. Stúpanie do Bad Gastein je pred nami.

Smer Bad Gastein

A po daždi ani stopa, slnko zase hreje. Tak sa potíme a fučíme a miestami aj tlačíme naše bio bicykle. Odmenou za námahu je vyhliadka pri miestnom vodopáde, tradičný fotopoint, nemôžeme vynechať.

Stúpanie do Bad Gastein
Vodopád v Bad Gasteine

Po pauze pokračujeme ešte 7 km do kopca, stúpanie je už miernejšie, a sme na železničnej stanici Böckstein. Tu cesta končí, musíme ísť vlakom spolu s ostatnými cyklistami aj motoristami. Tak nakladáme bicykle do dobytčáku, peši sa presunieme na druhý koniec dlhého vlaku a nastupujeme. Nerozumiem, prečo je vagón s bicylami na opačnom konci ako vagón pre cestujúcich.

Böckstein, čakáme na vlak

Cesta tunelom trvá asi 10 minút a sme v Mallnitzi. Nasleduje krásny zošup do Obervellachu a mokrý dojazd do cieľa dňa v Napplachu.

Krásny zjazd z Mallnitzu smer Obervellach

5. deň: Napplach- Arnoldstein

86 km, cez Villach, pokračujeme po Alpe Adria

V noci bola búrka a predpoveď hlási búrky aj popoludní po celej dnešnej trase. Tak štartujeme už 7:15. Perfektná jazda, keď všetko ešte spí, dobrý vzduch, chládok.

Čerstvé ráno

Vďaka tomu sme dnes prekonali rekord a do 12:00 máme za sebou takmer 60 km. Najprv spolu s riekou Möll, ktorá sa v Möllbrucke vlieva do Drávy. Jej typická tyrkysovo modrá farba je preč, po nočnej búrke je voda mútna a hnedá.

Rieka Dráva po včerajšej búrke

Vo Villachu niečo zjeme a pýtam sa na cyklo servis. Na moje veľké prekvapenie mi v servise na Italienerstrasse 77 opravujú na počkanie zlomenú špicu. Trvá to 20-30 minút a platím 16,50 €. Perfektné.

Servis bicyklov

Spokojní teda opúšťame Villach a rieku Drávu a popri rieke Gail ideme ďalej. Opäť je horúce popoludnie, tak neváhame a namočíme sa v rieke. Je super chladná a osviežujúca.

Osvieženie v rieke Gail

Do cieľa v Arnoldsteine to máme nejakých 15 km, nakoniec sme tam skôr ako príde sľubovaná búrka. Netrvá dlho a tak ešte stíhame aj krátku prechádzku k miestnemu kláštoru.

Večerný Arnoldstein

6. deň: Arnoldstein – Bled

72 km, cez Taliansko do Slovinska

Po včerajšej búrke je ráno celkom príjemne. Pokračujeme po Alpe Adria, vstupujeme do Talianska.

Julske Alpy

V Tarvisiu sa odpájame od Alpe Adria a pokračujeme krásnou cyklotrasou FVG1a smer Slovinsko. A po 9 km sme v Slovinsku. Značenie cyklotrasy sa mení na D2, ale stále je rovnako krásna. Výhľady na hory sú úchvatné.

Krásne výhľady
Julské Alpy a cyklotrasa D2

Stretávame skupinku českých cyklistov, pomáham im natočiť krátke video pre kamaráta. Na oplátku nás oni odfotia. Prechádzame cez Kranjsku Goru, zjeme burek z miestnej pekárne. Krásna cyklotrasa D2 končí v Jesenici, zjeme niečo v miestnom parku a pokračujeme.

Cyklotrasa D2 smer Jesenice

Síce je to stále označené ako D2, ale už je to normálna cesta s autami, je ich celkom dosť a cesta stúpa do prudkého kopca. Nič príjemné. Našťastie po pár km premávka slabne a aj profil cesty sa narovnáva. Ale nejako pribúdajú mraky na oblohe. Pôvodne sme mali v pláne cestou sa zastaviť a pozrieť si miestnu atrakciu – roklinu Vintgar. Lenže počasie hrozí, tak meníme plán a ponáhľame sa ďalej. Aj tak to nestíhame, pár km pred cieľom dňa v Blede začína lejak. Našťastie sme práve pri železničnej stanici Bled Jezero, rýchlo sa skryjeme a prečkáme 30 minútovú prietrž.

Lejak v Blede

Potom pokračujeme k jazeru, kde sú ľudia v plavkách, hoci ešte slabo prší. Voda v jazere má 26°C. A miestne cesty sú upchaté autami, popoludňajšia zápcha v plnom prúde.

Jazero Bled

S bicyklami sa preplietame pomedzi autá alebo chodcov na chodníkoch. Samostatný chodník pre cyklistov tu nie je. Ubytujeme sa a večer si dáme tradičnú prechádzku. Jazero je naozaj krásne, nečudo, že sem chodí toľko turistov.


7. deň: Bled – Most na Soči

69 km, k jazeru Bohinj a vlakom cez tunel

Červenou farbou označený úsek sme išli vlakom

Včera večer sme opäť menili plán a tak dnes ráno, po symbolických raňajkách na ubytovaní, ideme na bicykloch ale bez batožiny na prehliadku spomínanej rokliny Vintgar. A stojí to zato. Krásna roklina s čistou vodou v rieke, v nej veľké pstruhy. Síce plno ľudí hneď od rána, ale je to dobre organizované.

Roklina Vintgar
Roklina Vintgar

Vraciame sa na ubytovanie, nakladáme bagáž a vyrážame k jazeru Bohinj. Striedavo ideme po hlavnej ceste aj po vedľajších cestách. Pekný cyklochodník začína pri Bohinjskej Bistrici a privedie nás až k jazeru Bohinj. Opäť je tu plno áut a turistov. Ale okúpeme sa, voda je super čistá a svieža. Paráda. Aj zmrzlina je dobrá.

Jazero Bohinj


Včera večer sme usúdili, že sa nám nechce šlapať do 10 km kopca a tak použijeme tajnú zbraň každého cyklistu – vlak. Zvezieme sa iba 10 minút a jedinú zastávku z Bohinjskej Bistrice do Podbrda. Vtip je v tom, že vlak ide tunelom pod kopcom, ktorý by sme ináč šlapali. Vagón na bicykle je ale z minulého storočia – obyčajný kupé oddiel, z ktorého odstránili sedačky a ostatné zariadenie. Úzke dvere na vstupe do vagóna a tri vysoké schody – skoro ako v Bratislave.

Vraj vagón pre bicykle

Vystupujeme v Podbrde, do cieľa v Moste na Soči to máme asi 24 km, z toho 21 z kopca. To pôjde skoro samo, svet je hneď krajší.

Rieka Bača

A pekný je aj penzión, v ktorom spíme. Večer ešte stíhame krátku prechádzku a zmrzlinu. Zajtra nás čaká ďalší kopec a vlaky tadiaľ nejazdia…

Most na Soči

8. deň: Most na Soči – Tarvisio

65 km, okľukou cez Udine

Červenou farbou označený úsek sme išli vlakom

Predpoveď na dnes vyzerá zle – hrozia búrky a dážď. Trasu máme naplánovanú cez Passo del Predil, v búrke a na rušnej ceste to môže byť nebezpečné. Preto meníme plán – namiesto na sever pôjdeme na juh, smer Nová Gorica a Udine. A v prípade zlého počasia – aj vlaky jazdia.

Opúšťame Most na Soči

Na mape to vyzerá sľubne, ale už po pár kilometroch začíname pochybovať o našom rozhodnutí. Asfaltka sa mení na poľnú cestu a po chvíli na štrkovo-kamenistý prudký zošup a hneď zase hore do kopca. Zvážame a tlačíme bicykle oboma smermi.

Nepríjemný úsek. Ideme vôbec správnym smerom?

Polňačka pokračuje, po pár km stretávame mladý pár z Francúzska, majú viac batožiny ako my a práve tlačia do strmého úseku. Prehodíme pár slov, upozorníme ich na ten zlý úsek a ideme ďalej. Povzbudzujúce je, že v tom nie sme sami.

Cyklotrasa D7 smer Nova Gorica

Zvyšok cesty do Novej Gorice je v pohode, pekná asfaltová cyklotrasa. Rieku Soča moc nevidíme, je skrytá dole v údolí. V Novej Goricii zjeme burek a pokračujeme na hranice s Talianskom. Je to kúsok, mesto je rozdelené hranicou, talianska časť je Gorizia.

Hranica uprostred mesta Nova Gorica / Gorizia

Máme za sebou iba 40 km a tak sa rozhodujeme, že pokračujeme ďalej smerom na Udine. Obloha je síce zatiahnutá, ale neprší. To až po ďalších 15 kilometroch, ale zato poriadne. Tak v hustom lejaku hľadáme železničnú stanicu v San Giovanni al Natisone. Sadáme na prvý vlak smer Udine. A tam už zase svieti slnko, tak v parku pri stanici sušíme mokré veci.

Udine – sušíme mokré veci

Nasleduje presun vlakom do Tarvisia, kde máme rezervovaný posledný nocľah na našej ceste. Večer ešte zjeme miestnu pizzu a ideme spať.


9. deň: Tarvisio – Villach

55 km, posledný deň a vlakom domov

Dnes sú v predpovedi opäť búrky – aké prekvapujúce…Tak vyrážame skoro ráno, vzduch je celkom čerstvý.

Tarvisio

Dnešnú trasu už celkom poznáme – vraciame sa po vlastných stopách cez Arnoldstein, Erlendorf. Jeden z najkrajších úsekov je práve pri rieke Gail, v ktorej sme sa pár dní dozadu máčali. Dnes je mútna a divoká po včerajších búrkach. Pri Müllnerne odbočíme z Alpe Adria na miestnu trasu R1C, ktorá vedie cez močaristú oblasť k jazeru Faaker See. Opäť komercia – hotely, kempy.

Faaker See

Kúsok ďalej je pekné prírodné kúpalisko Wernberg. A ešte jazero Silbersee pri Dráve. Ale nekúpeme sa, počasie je neisté, ideme do Villachu. Na stanici prečkáme krátku prehánku, ešte raz si pozrieme fontány na Dráve a môžeme vyraziť domov.

Villach – oddych v parku
Rozlúčka s Villachom

Teda mohli by sme, keby na trati smerom na Viedeň neboli výluky spôsobené búrkami. S napätím čakáme na každú novú informáciu. Náš vlak síce prichádza načas, ale problémy sú na trati pred ním. Nakoniec ale bez problémov prechádzame cez 2 avizované úseky. A sme vo Viedni akurát včas aby sme si vyzdvihli bicykle a prebehli s nimi do vlaku smer Petržalka. Stihli sme to, o hodinu sme doma, naša cesta sa končí. Nedali sme tento rok žiadny rekord, ale sme živí a vybicyklovaní do sýtosti.

Komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *