Juraj ako skúsený diaľkar vymyslel trasu. Ja som zakúpila cyklotašky a odhodlaná sa s ním vydala do sveta. Najazdili sme spolu už dosť kilomentrov, hor sa za dobrodružstvom. Prvý „bufet“ sme si spravili v Parndorfe, zatiaľ stále s úsmevom.

Smerujeme na juhozápad, prechádzame Breitenbrunn, Antau, oddychujeme v Mattersburgu. Ideme časť po dobre značených cyklocestách aj po bežných komunikáciách, ale šoféri sú ohľaduplní, takže je všetko OK. Cesta začína stúpať a na obzore sa črtá náš cieľ – hrad. Ako inak, na kopci.

Zvládli sme to a ja som bola na svoj prvý deň diaľkového výjazdu patrične pyšná. Ubytovali sme sa v penzióne Daskalakis-Sauerzapf nad hradom Forchtenstein, s pekným výhľadom.

V noci spŕchlo, ráno sucho, pod mrakom, ideálne počasie. Začínali sme zjazdom z kopca s krásnymi výhľadmi. Dnes nás ale čaká stúpanie a jazda po hlavných cestách. Máme namierené do lyžiarskeho strediska Semmering. Kto by tam normálne chodil na bicykli? Do tuhého začalo ísť, keď sme nad sebou videli cestný viadukt. My vraj ideme vyššie. Odfotili sme si malebný Kostolík v Kirchau, v Penku skontrolovali trasu a mierili stále hore.

Kávička a občerstvenie v Semmeringu boli zaslúžené. Vyštverať sa tam bol fajn pocit. Potom nasledoval parádny zjazd. Ubytovali sme sa v tradične na kopci a s pekným výhľadom (Privat zimmer familie Hirsch, Murzzuschlag).

Ráno bolo slnečné a popri rieke Murz nás viedol pekný cyklochodník R5. Sú pri ňom vybudované odpočívadlá aj občerstvovacie miesta. Za zmienku stojí napríklad Kapellen, kde sa občerstvíte na mieste bývalej vlakovej stanice.

R5 sa končí v Mürzsteg a my sme sa vybrali ďalej na severozápad. Na chodníku vedľa tunela (Totes Weib) sme sa zastavili pri vodopáde.

Cesta ďalej stále stúpala, čo nebolo najhoršie. Viac ma znepokojovalo množstvo motoriek, ktoré nás míňali. Pomaly ma opúšťalo odhodlanie aj odvaha. Vtedy je dobré pozrieť sa na veci z nadhľadu. Zastavili sme sa na vŕšku s kostolíkom Maria am Gscheid.

A ako na objednávku, nasledoval zjazd z kopca s nádherným výhľadom a ešte aj s cyklochodníkom R4.

Ubytovali sme sa v útulnom penzióne (Gastehaus Karner) – ako inak, na kopci, ale zvládli sme ešte prechádzku podvečerným Lilienfeldom.

Z Lilienfeldu sme pokračovali už len z kopca a po rovine popri rieke Traisen (R4), ktorá nás sprevádzala až po Dunaj.

Tu už sme sa napojili na Dunajskú cyklotrasu EV6. Je to pohodová cyklocesta, bezpečná, žiadny adrenalín a viac nuda. Dlhá cesta popri Dunaji. Slnko neúprosne pálilo, nikde žiadny tieň. Ochladili sme sa vo fontáne v Tullne.

Ubytovanie sme tentokrát vybrali skutočne „odborne“ Gasthof Roter Hahn bol pri kostole, pri železničnej stanici a pri ceste. V noci sme mohli počítať vagóny. Aspoň že raňajky boli chutné.

Úsek z Viedne po hrádzi bol dosť vyčerpávajúci. Nikde ani kúsok tieňa a žiadne kryté odpočívadlo. Pokúšali sme sa dať pauzu v Orth an der Donau pod stromami, ale komáre nám to vyhovorili.

Horúci deň zakončila búrka. To už sme ale boli doma. A mohli sme začať plánovať ďalšie výlety na 2 kolesách.