Tento výlet je iný, ako naše ostatné cyklotúry. Martina nás objednala na 2 dňový zájazd so skupinou Cyklotúry. Takže nejdeme vo dvojici, sme účastníkmi zájazdu. S tým súvisí aj to, že nemusíme plánovať trasy, neriešime ubytovanie. Podklady dostávame od organizátora výletu, pána Horvátha. V niečom je to dobré a v niečom by sme si to vyriešili ináč, ak by sme išli ako zvyčajne vo dvojici. Ale život je zmena, takže hurá na bicykel.

Je sobota ráno, štartujeme z Petržalky na bicykloch. Na rozcvičku si dáme 8 km k autobusu, ktorý je pristavený na Prístavnej ulici v Bratislave. Nakladanie bicyklov do prívesu je už v plnom prúde. Väčšina cyklistov má cestný alebo gravel bicykel. Pár nás je tu s trekkingovým alebo horským. Elektrobike tu nie je tuším ani jeden.

Vyrážame 2 minúty po ôsmej, oceňujeme minimálne meškanie. Po hodine a pol jazdy máme krátku prestávku na čerpacej stanici.

A po ďalšej hodine sme na mieste, na parkovisku pred Sparom vo Waidhofen an der Ybbs. Parkovisko je dosť plné, náš vodič musí obratne manévrovať, aby sa tu zmestil aj s prívesom. Ale zvláda to a tak môžeme začať vykladať bicykle a my aj batožinu. Zdá sa, že budem jediný, kto povezie na nosiči 2 cyklotašky. Ostatní si nechávajú batožinu v autobuse a vyrážajú naľahko.

Bicykle sú vyložené, skupinová fotka odfotená, štartujeme. Každý si ide svojim tempom a tak nás o chvíľu obiehajú skupinky na cestných bicykloch. Nevadí, nie sú to preteky, aj tak sa všetci stretneme v hoteli pri večeri.

Rieka Ybbs pramení nedaľeko Mariazellu vo výške 262 m n.m. Spočiatku má meno Weiße Ois, neskôr Ois. Od Lunz am See je to už Ybbs. Dĺžka toku je 134 km a rieka končí svoju púť v Dunaji, do ktorého sa vlieva v Ybbs an der Donau.

Cyklotrasa Ybbstalradweg je skoro dokonalá. Takmer stále ideme po perfektnom asfalte, mimo dopravy, krásnou krajinou Dolného Rakúska. Voda v rieke Ybbs je úplne čistá, okolité lúky a lesy ponúkajú množstvo odtieňov zelenej. Zatiaľ nám praje aj počasie, prehánky a dážď z predpovedí sa nekonajú.

Zaujalo nás, že popri cyklotrase je na mnohých miestach nerezový plot. Aj na mostíkoch cez Ybbs. Cena takého plotu je zrejme vyššia, ako pri ostatných materiáloch. Ale zase ušetria na údržbe - netreba natierať proti korózií. Ani si nepredstavujem, ako by taký plot dopadol na Slovensku. Veľmi dlho by na mieste nevydržal.

Kúsok ďalej je pri trase pamätník, spomienka na obete rozvodnenej rieky Ybbs. Je to už viac ako 100 rokov, pri povodni sa zlomila drevená lávka ponad rieku a utopilo sa 6 ľudí, z toho 3 deti.

V obci Hollenstein an der Ybbs je pri cyklotrase mini múzeum v odstavenom železničnom vagóne. Vstupné je dobrovoľné a je to taký self-service, vojdi a pozri si malú expozíciu. Je venovaná dobe, keď tadiaľto premávali vlaky. Vlastne veľká časť cyklotrasy je vybudovaná na trase bývalej železnice.

O pár kilometrov ďalej nás zaujal zvláštny oblúk ponad rieku. Na odpočívadle pri ňom je informácia:

Ako je na rakúske pomery zvykom, cyklotrasa je po celej dĺžke výborne značená. Nielen na asfalte veľkým písmom označená ako YRW ale aj na zelených tabuľkách pri významnejších križovatkách / odbočkách.

Ďalším zaujímavým objektom na trase je most Töpper Brücke. V roku 1855 ho dal postaviť rakúsky priemyselník Andreas Töpper. Postavy na moste predstavujú svätú cisárovnú Helenu, apoštola Andreasa, svätého Jána Nepomuckého a svätého Floriána. Most ale dlho nevydržal. Počas silnej búrky v roku 1861 sa zrútil. Ale veľmi rýchlo po tejto udalosti bol most opäť postavený a slúži dodnes.

A to sa už blížime k jazeru Lunzer see. Maximálna hĺbka vody v jazere je 34 m, je dlhé 1700 m a široké 500 m. Aj by sme sa okúpali, ale počasie na to veľmi vhodné nie je. Voda v jazere je čistá, pri brehu sa preháňajú kŕdľe rýb. Tak si aspoň posedíme na lavičke, ochutnáme zmrzlinu a spravíme pár fotiek.

Do cieľa etapy v Lackenhofe nám ostáva asi 14 km. Tento úsek už vedie po normálnej ceste, ktorá je ale málo frekventovaná, takže je to v pohode. Až na to, že cesta začína strmšie stúpať. A počasie sa kazí. Na posledných 2 kilometroch nám začína pršať, ozývajú sa aj hromy. Navyše trasa dňa je v navigácii ukončená asi 1 km pred skutočným cieľom pri hoteli. A zdá sa, že všetky objekty v tejto dedinke majú v názve "Ötscher", je tu Hotel Ötscherblick, Ötscher Lodge, Haus ÖtscherTeufel, Sporthotel am Ötscher... Pripomína mi to hlášku "Prosím vás, aby se dostalo na všechny, kam až sahají Hujerovi?" z filmu "Marečku, podejte mi pero". Tak v daždi hľadáme v mapách v mobile náš cieľ - BS-Ötscher Hotel a prichádzame k nemu mierne zmoknutí.

Je nedeľné ráno a napĺňa sa nepriaznivá predpoveď. Ešte pri raňajkách prší a tak sa väčšina výpravy rozhoduje naložiť sa do autobusu. Len 9 statočných a zdatných cyklistov vyráža do Mariazellu na dvoch kolesách.

Traisental-radweg, 111 km krásnou krajinou od Dunaja do Mariazellu. My ju dnes prejdeme opačným smerom v úseku od Mariazellu po Wilhelmsburg. Začíname teda v nadmorskej výške takmer 900 m. Cieľ vo Wilhelmsburgu je v nadmorskej výške 320 m.

Našťastie sa počasie zlepšuje a celý deň je bez zrážok. Z Mariazellu sa vezieme krátko z kopca po Marienweg. Ďalších 15 km cesta mierne stúpa. Šliapeme popri rieke Salza a po odbočení na sever, proti prúdu rieky Walster, už vedie trasa Traisentalweg. Hubertusee nás na kúpanie neláka. Okolo cesty sú zakvitnuté mokraďové lúky. Ani pre fotku sa nedá zísť z chodníka, všade samá voda.

Na 15. km opúšťame Walster a pokračujeme po ceste L 101. V obci Gscheid sa odkláňame z naplánovanej trasy južne k malému kostolíku Maria am Gscheid. Je to spomienka na náš prvý väčší cyklovýlet z roku 2016. Práve na tomto mieste sme oddychovali na ceste z Murzzuschlagu do Lilienfeldu.

Dodnes spomínam na kopec na ktorom som bola nešťastná z množstva motoriek. Ale tiež na super pocit, keď sa práve za týmto kostolíkom objavil cyklochodník a roztvorili sa krásne výhľady. A tiež trošku andrenalínovy super lesný zjazd.

Zvyšok cesty už pre nás nie je novinkou. Túto časť trasy sme už absolvovali a tak lovíme v pamäti čo si kto pamätá. Živé zostali spomienky na miesta, ktoré sme si vtedy pred ôsmimi rokmi odfotili. Ale objavujeme aj nové pekné miesta. Napríklad toto odpočívadlo kúsok pred St.Aegyd am Neuwalde – Eli’s place. Milé miestečko so všetkým, čo cyklista na cestách môže potrebovať - kávovar, automat na nápoje a sladkosti, pitná voda, lavičky a stôl.

Za týmto miestom sa konečne stretávame s riekou Traisen.

Trochu spomienok si doprajeme ešte v Lilienfelde a potom sa už ponáhľme na miesto nakladania bicyklov vo Wilhelmsburgu. Defekt na mojom prednom kolese prichádza našťastie len kilometer pred cieľom. Juraj rýchlo mení dušu, potom nakladáme bicykle do prívesu. A stíhame aj malé občerstvenie a ochutnávku miestnej zmrzliny. Autobus odchádza o 16:45 a s jednou krátkou pauzou sme v Bratislave o pol ôsmej. Ostáva nám posledných 8 km do Petržalky. Búrka prichádza asi hodinu po našom návrate domov.