J = Juraj

Volám sa Juraj Špaldoň, mám 60+ rokov, som živnostník. Mojím koníčkom je bicyklovanie, cykloturistika.

Bicykel ma sprevádza od malička, čo si pamätám, vždy som mal nejaký bicykel. Najskôr detský Pionier, neskôr galuskový Favorit. Po revolúcií to už bol horský, na horskej Meride jazdím aj dnes.

Prvú viacdňovú cyklotúru som absolvoval sám v roku 1994, za 6 dní som vo Fínsku prešiel 600 km. Nemal som vtedy žiadne skúsenosti, divím sa, že som to zvládol bez väčších problémov. Potom som mal niekoľkoročnú pauzu, jazdil som len v okolí bydliska, také tréningové jazdy.

Až niekedy v roku 2008 som opäť zbalil stan a spacák a vyrazil na cestu. Vďačím za to Vladovi Dostálovi, kamarátovi z Devínskej Novej Vsi, s ktorým som absolvoval výjazd do Břeclavi, niekoľkodňovú túru v Rakúsku aj moju najdlhšiu, 250 km dlhú, jednorázovku z BA do Tureckej. Vlado mi dal niekoľko dôležitých rád do života:

• Žiadna batožina na chrbáte, iba na nosiči.
• Nežeň sa tak, je to dlhá cesta
• Juraj, aj vlaky jazdia.

Týmito radami sa riadim dodnes. Najmä tá o vlakoch je na nezaplatenie.

S Martinou sa poznáme a bicyklujeme spolu od roku 2015. Prešli sme spolu napríklad cyklotrasy Alpe Adria alebo Via Claudia Augusta.

M = Martina

Moje meno je Martina Rišiaňová, mám 50+ a som učiteľka. Koníčkov mám dosť, ale času málo. Nie som celkom športové drevo, ale nikdy som nemala ambície trhať rekordy. Šport je pre mňa relax a zábava.

S bicyklom sa kamarátim od detstva. Môj prvý, oranžový, zdedený po sestre, je ešte niekde v humne môjho dedka v Tunežiciach. Obzvlášť pyšná som bola na prvý bicykel, ktorý som si kúpila za vlastný zárobok z letnej brigády. A keďže zohnať bicykel v čase socializmu nebolo vôbec jednoduché, bola som vďačná aj za pánsky model Premier, ktorý som po rokoch posunula synovi. Bohužiaľ nebol prvý ani posledný, ktorý zmizol niekde v útrobách Brna.

Už ako matka dvoch detí som si kúpila Demu a vláčila za sebou svoje mláďatá. Jazdili sme najmä po Petržalke, ale rada spomínam na Žabokreky a doliny vo Veľkej Fatre, kde sme spolu chodievali počas prázdnin. Žiadne dlhé trasy, ale na cyklistov s naloženými taškami som vždy hľadela s obdivom.

Dnes je pre mňa bicykel stále formou relaxu a možnosťou ako vyvážiť stres či dlhé hodiny za počítačom. S Jurajom jazdíme od roku 2015. On bol ten, ktorý ma zlákal vyskúšať si nejakú viacdňovku na vlastných kolesách. Je autorom návrhov väčšiny trás, ktoré jazdíme a ktoré ja občas revidujem tak, aby sme boli viac na cyklotrasách a nie niekde medzi autami a motorkami. Ja som tiež tá, ktorá mu pripomína, že aj vlaky jazdia.

Aktuálne jazdím na trekovom bicykli Radon a teším sa na ďalšie výpravy.